header image

 
 

V čom bude iné druhé vydanie Nula kelvinov?

Približná podoba obálky nového vydania

Obálka starého vydania

Moja vlastná obálka pre plnú verziu románu

Text druhého vydania môjho debutu je už v sadzbe a vychytávajú sa na ňom posledné drobné chybičky. Vydanie je naplánované na apríl alebo máj tohto roku.

Možno to znie zvláštne, ale pre druhé vydanie tejto knižky som sa rozhodla ešte skôr, než vyšlo to prvé. Dokonca skôr, než jeho rukopis vôbec prijalo vydavateľstvo. Z veľmi kusých a zriedkavých odpovedí vydavateľstiev som pochopila, že väčšiu šancu majú asi kratšie knižky než môj vtedy vyše 600-stranový rukopis. A tak som od neho odčlenila novú verziu. Kratšiu. Najprv len nepatrne kratšiu, pretože som ešte nevedela, ako skrátiť text tak, aby atmosféra, myšlienky a dej zostali ako-tak zachované. Každé krátenie ma preto bolelo ako rezanie do živého. Raz to musí vyjsť celé, zaprisahávala som sa.

A teraz spojler tohto článku: nie, v druhom vydaní to nejde vyjsť celé.

Začala som teda ponúkať tú trošku kratšiu verziu. Napokon sa ujala. Redaktorka však chcela ďalšie krátenie o desiatky strán. Trpela som pritom nepredstaviteľne, ale uznala som, že niektoré škrty a zmeny (asi tak dve tretiny z nich) by mohli byť aj dobré. Svoju kratšiu verziu Nula kelvinov som počas korektúr preto znova rozdelila na dve ďalšie verzie. Jedna na vydanie so všetkými, aj nepriaznivými zmenami, druhá len s tými „neškodnými“.

No čo čert nechcel, počas korektúr ma začala kopať múza na to, ako niektoré miesta vylepšiť. Prepísať ich do lepšieho stavu a to takmer bez zmeny celkového rozsahu. Lenže v tejto fáze vydávania to už nebolo vhodné. Aj tieto zmeny som preto zapracovala do súboru s „neškodnými“ zmenami. Tento súbor strednej dĺžky sa mi začal profilovať ako najkvalitnejší z troch verzií Nula kelvinov a ako najlepší kandidát na druhé vydanie.

Keď vyšlo Nula kelvinov, dala som si na dva roky pauzu. Potom som sa ale vrátila k prostrednému súboru a ešte som ho vylepšovala a krátila. Jeho rozsah klesol na rozsah vydanej verzie, bol však o čosi hutnejší a lepší. Zapracovávala som do neho aj postupne prichádzajúce poznámky čitateľov prvého vydania. Hoci druhé vydanie v slovenčine bolo v nedohľadne, nadchla ma myšlienka, že toto bude verzia na preklad a zahraničné vydanie. Rozbehla som úsilie o vydanie tejto verzie v češtine aj v angličtine. Oboje zlyhalo, v angličtine ešte predtým, než som ho vôbec začala ponúkať.

Medzičasom sa prvé vydanie vypredalo. A komentáre k nemu boli vo všeobecnosti najpriaznivejšie zo všetkých mojich kníh. Zároveň som za tie roky dokončila voľné pokračovanie tohto diela. Mnohé vydavateľstvá však odmietajú vydať druhý diel čohosi, čo vyšlo inde. Zároveň je pre čítanie druhého dielu absolútne nevyhnutné mať prečítaný aj prvý diel. Lenže jeho náklad bol pomerne nízky. Tým pádom by bol nízky aj počet potenciálnych čitateľov druhého dielu. Toto plus oveľa lepšia kvalita prostrednej verzie ma priviedli k jednoznačnému záveru: Musí prísť nové vydanie prvého dielu v slovenčine a následne aj druhého.

Keďže za tie roky som si prešla rukopis strednej verzie mnohokrát a navyše obsahoval aj väčšinu redaktorských úprav z prvého vydania, myslela som si, že redaktori už na tom veľa práce mať nebudú. Tu slovo, tam slovo sa dá opraviť možno vždy, ale na nejaké väčšie zásahy som ho považovala za príliš vybrúsený a vyleštený. Omyl. Množstvo redakčných úprav pred druhým vydaním je obrovské. Najväčšie, aké som kedy zažila. Dokonca väčšie ako pri jeho prvom vydaní! Zarazilo ma to poriadne, a tiež zneistilo. Keď boli čitatelia s prvým vydaním takí spokojní (až na pár chybičiek, ktoré som zapracovala), nie je nebezpečné celý román nanovo „preorať“? Napokon sme sa s redaktorkou dohodli, že pluh nemusí ísť až tak hlboko. Opäť som roztriedila úpravy na priaznivé a nepriaznivé, teraz už ale v jedinom súbore. A došlo k ďalšiemu skracovaniu. Niečo som ešte po redaktorke vyškrtla ja, pretože pasáže sú previazané s inými a neraz sa stane, že keď sa musí škrtnúť jedno, treba potom vyškrtnúť aj druhé alebo tretie, aby to z textu netrčalo ako vylámané zuby. Navyše, na vlastné prekvapenie som zistila, že stále viem z tohto už mnou nespočetnekrát čítaného rukopisu vyškrtnúť nielen tu slovo-tam slovo, ale aj tu vetu-tam vetu.

 

Tak aké to teda bude?

Lepšie ako prvé vydanie. Nepochybne. Obsahom aj obálkou. Ak mám obsah charakterizovať stručne a položartom, poviem, že je to v úplne novom „preklade“. Vety sú neraz poskladané inak ako pri prvom vydaní. Občas sú aj významovo iné, ako to už pri voľných prekladoch býva. Niektoré pasáže sú iné z dôvodu, že sa vrátili bližšie k pôvodnému tvaru spred prvého vydania. Niektoré sú zase iné preto, že som ich ja alebo redaktorka prepracovala kvôli druhému vydaniu. Dve scény – jedna v prvej polovici knihy, druhá v druhej polovici knihy – sú prepísané úplne nanovo, no na celkovom chode deja nič nezmenili.

Opravené sú aj drobné nezrovnalosti a faktické chyby. Preštylizovala som pasáže, ktoré boli diskutabilné či vytvárali nesprávny dojem. Slová a vety, ktoré by mohli čitateľa miasť a zahmlievať celkový obraz – sám osebe veľmi zložitý na predstavu – sme odstránili. Ale jedna logická chyba, na ktorú ma upozornili viacerí čitatelia, tam ostala. Celkom zámerne. Vysvetlí sa totiž v druhom dieli a bude mať rozhodujúci vplyv na jeho záver.

Aj keď štylistika je celkove na vyššej úrovni ako v prvom dieli, jazyk je trošičku chudobnejší. Zmizli napríklad pojmy z ekológie slúžiace pri opise prostredia, ako je opadanka, podrast či pioniersky les. Za mňa trošku škoda, literatúra má predsa aj rozširovať slovnú zásobu. Zredukovali sa tiež spestrovacie hovorové slová (vrátane priamej reči) a farbisté nadávky.

A čo vzťah prvého a druhého dielu? Je možné čítať druhý diel, aj keď máte doma prvý diel ešte v starom vydaní? Áno, je. V hlavných rysoch prvého dielu sa nič nemenilo. Na pochopenie druhého dielu úplne postačuje. No predsa len existuje pár drobností – skutočne iba jednovetových tvrdení – ktoré v prvom vydaní jednotky trochu odporovali dvojke. Tie sú už v novom vydaní zahladené. Preto ho odporúčam viac.

A čo ten koniec? Veď zakončenie prvého dielu nedávalo nádej na pokračovanie, rozhodne nie s tými istými postavami – čo sú presne tie, ktoré budú v dvojke vystupovať. Ale vo fantastike je všetko s dobrým zdôvodnením možné. Vysvetlením sa nechajte prekvapiť…

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2022 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.