header image

 
 

Recenzia – Tana French: Vtedy v lese

Momentálne je mojím najobľúbenejším subžánrom psychologický triler. Hoci fantastika má pre mňa oveľa väčší teoretický potenciál, ako ma nadchnúť, psychotriler sklame moje očakávania oveľa menej často než sci-fi či fantasy. Dokazujú to aj moje doterajšie recenzie, ktoré sú u psychologických románov priaznivejšie, u fantastiky ufrflanejšie. A podčiarkuje to aj moje hodnotenie knihy Vtedy v lese.

Vlastne ani neviem, či som ho správne zaradila medzi psychotrilery, pretože dejovo je to oveľa viac detektívka. Lenže o psychodetektívkach som ešte nepočula. Každopádne – hlavným hrdinom je Adam Rob Ryan, ktorý mal dvanásť rokov, keď za záhadných okolností jeho dvaja najlepší kamaráti zmizli v lese. Adama našli nezraneného, no v teniskách plných cudzej krvi a so stratou pamäte na to, čo sa odohralo. Ako sa dá očakávať, táto trauma ho primäje stať sa policajným detektívom a pracovať na oddelení vrážd. Vlastne, očakávať sa to nedá, pretože s takouto minulosťou by tam podľa predpisov pracovať nemal. Ale Adam Ryan začne používať svoje stredné meno Rob a jeho pravá totožnosť je ututlaná. No dokedy?

A potom to príde. Na rovnakom mieste, kde pred dvadsiatimi rokmi zmizli dvanásťroční chlapec a dievča, sa nájde telo zavraždeného dvanásťročného dievčatka. Detektív Ryan a jeho partnerka a najlepšia priateľka Cassie sa púšťajú do práce na odhalení vraha…

Tiež máte pocit, že presne viete, kam to smeruje? Ja som taký pocit mala. A prvé náznaky a zistenia tejto klišé schéme krásne nahrávajú. No nedajte sa oklamať. Tak ako u G. R. R. Martina, aj tu sa stretneme so zvratmi, ktoré sa v zaužívaných koľajach postavám proste nerobia. Na rozdiel od Martina si však autorka vystačí s oveľa menším množstvom násilia. Napriek tomu je príbeh veľmi tragický, veľmi pôsobivý a ponurý. Náznaky zlého konca trúsi autorka čím ďalej, tým viac. Hlavné postavy, najmä Cassie, sú však také sympatické, že si želáte, aby to radšej zbehlo do starého známeho trápneho klišé. Oni si to zaslúžia. No autorka rozhodla inak…

Vtedy v lese je detektívka s hlbokou psychologickou nadstavbou. Veľmi pekne a podrobne vykresľuje postavy, epizódy z ich minulosti, ako aj drobné detailíky, ktoré nemusia byť všetky použité – slúžia len na oklamanie nepriateľa, teda čitateľa, aby to nemal s tipovaním vraha také jednoduché. Rozbieha niekoľko smerov podozrení, v hre je i nadprirodzeno. Podrobne zobrazuje psychologické pozadie vypočúvania podozrivých a policajných postupov. U mňa dobré – príbeh tým získava atmosféru a uveriteľnosť. Viem však, že sa určite nájde hromada čitateľov, ktorí budú túto knihu obviňovať zo zbytočnej ukecanosti. Tento efekt ešte zosilnie, keď sa po svižnom začiatku vyšetrovanie ocitne na mŕtvom bode. Frustrácia Ryana, ktorý je rozprávačom príbehu, rastie. Úmerne s tým určite porastie aj frustrácia tých čitateľov, ktorí radšej rýchlopríbehy. Moja nie. To, že vyšetrovanie sa zaseklo, má pre ďalšie udalosti zásadný význam. No rovnako zásadný význam má aj to, aby čitateľ tie útrapy z nedoriešených záhad precítil. Rovnako ako Ryanovo ponáranie sa do svojho starého prípadu, ktoré je pre neho čím ďalej, tým bolestnejšie. V poslednej tretine sa ale príbeh opäť krásne rozbehne a od knihy som sa nevedela odtrhnúť. No samotný koniec… priznávam, trochu ma sklamal a verím, že milovníkov klišé sklame ešte viac. Lenže to je daň za originalitu. Ak chcete vyjsť zo zabehaných koľají, drvivú väčšinu čitateľov tým nepotešíte. A je to aj daň za realistickosť a blízkosť k skutočnému životu, v ktorom veci spravidla nekončia dobre a nedostávame odpovede na otázky, ktoré nás najviac trápia.

Príbeh má ešte jeden obrovský klad – nádherne zobrazuje čisté priateľstvo medzi mužom a ženou. Jeho aktéri sú zábavní, živí, vtipní, žiadne zombie, na akých sa čiperní ľudia v dospelosti väčšinou premenia. Medzi Ryanom a Cassie panuje tá správna chémia, ale nie chémia v erotickom zmysle. Kniha tiež ukazuje, ako vie erotika takýto vzťah nenávratne zničiť. A to aj – či skôr najmä! – v očiach muža, o ktorých sa hovorí, že tí sa snažia kamarátstvo so ženou smerovať práve k tomuto. Možno si mužskí čitatelia povedia, že je to preto, lebo príbeh písala žena, aj keď je napísaný v prvej osobe z pohľadu muža. Ale ja len vravím – prečítajte si.

Nesadlo mi jedine to, prečo sa Ryan nesnažil viac bojovať a napraviť svoje chyby, keď si ich bol tak dobre vedomý. Jeho pasivita ohľadom toho, na čom mu fakt veľmi záleží, je občas až nepochopiteľná. Ale možno toto pokánie a nadhľad prišli až po rokoch. Z celého textu cítiť, že ho rozpráva s odstupom s vedomím vlastných chýb, no zároveň z nenapraviteľnej vzdialenosti.

Román Vtedy v lese vám nezodpovie všetky záhady a nebude vždy viesť príbeh smerom, ktorý by sa vám páčil. Ak ale chcete od detektívky aj niečo viac než zaobalenú odpoveď na obligátne otázky „a kto je teda vrah?“ „a prečo ju zabil?“, je táto kniha správnou voľbou.

Kniha má voľné pokračovanie Dokonalá podoba. Prinesiem vám svoj názor aj na ňu, ale už iba ako minirecenziu.


  • Autor: Tana French
  • Vydavateľstvo: Tatran
  • Počet strán:
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788022206006
  • Dátum vydania: 2011

Mohlo by vás zaujímať



Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 16     Upozornenia: 0

Autor Martin Ut júl 26th 2022 at 4:38 pm  

Existenciu (asexuaálneho) priateľstva medzi mužom a ženou (z pohľadu muža) mohla naozaj opísať len žena (ktorá mužov nepozná alebo píše prevažne pre čitateľky, ktoré po niečom takomto túžia). Predpokladám samozrejme, že ide o vzťah, kde je žena vo vhodnom (teda plodnom) veku a muž nie je gay.
V mojich posledných, vlastne ostatných (s písaním nekončím), dvoch poviedkach (zatiaľ nepublikovaných) stačí, ak je žena (vo vhodnom veku) čo len trochu bližšia k hlavnému hrdinovi a k sexu (alebo aspoň jeho budúcemu prísľubu) určite dôjde. Fantázii sa medze nekladú. :-)

P.S.: Erotika môže síce vzťah zničiť, treba si ale uvedomiť, že sme ako ľudia stále na tom dobre. Niektoré živočíchy (hlavne samce) po sexe rovno hynú. A každá nová generácia do toho ide znovu :-)

Autor Adhara St júl 27th 2022 at 3:50 pm  

My dvaja zjavne kamaráti nebudeme. :-)

A čo vravíte na moje asexuálne kamarátstva s nezadanými mužmi? V ktorých mi muži povedali, že sa im nepáčim? A napriek tomu si spolu píšeme 10+ rokov?

Autor Martin St júl 27th 2022 at 7:34 pm  

To čo muži žene hovoria, je irelevantné. Dôležité je to, čo si myslia. Ako majiteľ mužského mozgu si dovolím tvrdiť, že v tejto oblasti mám viac informácií. :-)
Sme (bohužiaľ) civilizovaní a to nám bráni prejaviť to „zviera“, čo existuje v našom vnútri. „Zviera“ však žije a vedome, či skôr podvedome, nás aj ovplyvňuje.

P.S.: Ak by sa Kráľovná slovenskej sci-fi (tak hovorili v rádiu) chela ponížiť a stať sa beta-čitateľkou jednej sci-fi poviedky s erotickým námetom, napísanej podpriemerným začínajúcim autorom, možno by sa dozvedela viac o mužskom myslení. :-)

Autor Adhara St júl 27th 2022 at 8:36 pm  

Ako majiteľ mužskému mozgu mi potom viete vysvetliť, prečo mi tí muži klamali? :-)

Možno by som sa dozvedela viac o myslení jedného jediného muža. Ale je trošku trúfalé tvrdiť, že je vlastné celej polovici ľudstva. Ja by som si napríklad netrúfla tvrdiť, že moje názory a už vôbec nie literárne práce prezentujú ženské myslenie.

Každopádne vďaka za prejavenú dôveru, poviedku mi môžete poslať, ale nepočítajte s tým, že sa ozvem skoro ani že si ju prečítam celú. U mňa nie je žiadna uhorková sezóna, som šialene zavalená prácou, ani reportáž z krstu Nula kelvinov nemám kedy napísať. A teraz ešte z posledných síl dobieham testovacie čítanie jedného románu.

Autor Martin Št júl 28th 2022 at 6:46 am  

Oni neklamali. Len sa správali civilizovane, Čo okrem iného znamená ignorovanie, až potláčanie, niektorých biologických podnetov. O tom je predsa celý Freud. :-)
Myslenie jednotlivcov má síce individuálne črty ale všetci zdieľame spoločný, evolučne vytvorený, základ. V prípade myslenia aj pohlavne diferencovaný, vzhľadom k rozličným optimálnym stratégiám hľadania partnerky/partnera.

P.S.: Ďakujem za ochotu. Nie je to urgentné. Poviedku plánujem poslať do budúceho ročníku MaCefa, teda ak dostanem aspoň nejakú spätnú väzbu do pol roka, bude to bohato stačiť.

Autor Adhara Št júl 28th 2022 at 11:31 am  

Evolúcia má ale aj výnimky, to ju predsa ženie dopredu, o tom sme sa už bavili. Alebo som sa o tom bavila s nejakým iným Martinom? (Nežartujem, naozaj sa súbežne rozprávam s viacerými Martinmi).

Poviedku, prosím, pošlite až v septembri (aspoň sa pripomeniete). Na august mi totiž pribudlo porotcovanie malej literárnej súťaže.

Autor Martin Št júl 28th 2022 at 12:33 pm  

OK, na 1. septembra si dávam do kalendára pripomienku.
A aby ste pri prokrastinovaní na diskusiách vášho blogu mali čo čítať, prikladám dve príhody, ktoré som dnes zažil. Krásne ilustrujú fungovanie mužského mozgu, teda hlavne jeho „zvieracej“ časti. Moja evolučná výnimka je asi v tom, že dokážem celý ten proces (relatívne) nestranne pozorovať a popisovať. Iný muž, evolučne lepšie pripravený na to aby šíril svoje gény, by asi postupoval „akčnejšie“. :-)
1. Do autobusu, v ktorom som cestoval, nastúpila žena. Postavila sa do línie môjho pohľadu. Vekovo už po maxime plodnosti (ale stále v jej rámci), tipoval by som tridsiatničku. Blondínka (ja preferujem brunetky a čiernovlásky) a ak by sa ma niekto spýtal, či sa mi páči, tak by som asi odpovedal, že veľmi nie. Ale… bol horúci letný deň. V hlbokom výstrihu sa jasne rysovala linka medzi prsníkmi, ktorá sa v angličtine, ako mi raz povedala jedna britská kolegyňa, nazýva „cleavage“. Mala obtiahnuté kraťasy. Obrazec, nazývaný „ťavia noha“, sa nedal prehliadnuť. Neurónová sieť môjho mozgu, evolúciou naprogramovaná na detegovanie vzorov rozličných štrbín a medzierok, vysielala silné signály (pravdepodobne do amygdaly), čo spôsobilo, že pohľad na tú ženu vo mne vyvolával príjemné pocity. Nebol som sám. Ak sa mi podarilo od nej odtrhnúť pohľad :-), sledoval som okolie a všimol som si, źe sa vyskytlo viac mužov (rozličného veku), ktorí rovnako „trpeli“.
2. Išiel som po ulici. Predo mnou šla mladá žena. Všimol som si jej zadok (mala dosť obtiahnuté nohavice), pás bol trochu širší ale ešte v rozsahu „optimálneho“ pomeru prsia/pás/boky. Pocity z jej sledovania boli príjemné. Ponáhľal som sa, tak som ju predbehol. Spredu som uvidel, že je tehotná. Mozog zaregistroval dôležitý fakt: „fabrika na potomstvo“ je obsadená (a bude tak ešte niekoľko mesiacov). Signál vytvárania príjemného pocitu sa okamžite stratil.
P.S.: S diskusiou pod týmto článkom teda radšej končím. Z čisto egoistických pohnútok. Čím menej budete (nielen) so mnou diskutovať, tým si skôr splníte svoje povinnosti a… bude čas na moju poviedku. :-)

Autor Adhara Št júl 28th 2022 at 4:25 pm  

Ach, praľudia, praľudia. :-) Ťažko sa tomu verí, keďže mne sa v živote nič také (s opačným pohlavím) nestalo. Vlastne môj mozog všetkých ľudí bez ohľadu na pohlavie zo zorného poľa retušuje na nejasné tmavé tiene, ktoré treba odchádzať. Príjemné pocity vo mne dokáže vyvolať to, čo vonia, čo kvitne, ale pohľad na okoloidúceho mužského nikdy. Btw., vždy ma zaujímalo, ako evolučná teória vysvetľuje potešenie ľudí z kvetov. Je to síce priamy pohľad na pohlavné orgány, ale nie sú to orgány druhov, s ktorými by sme sa my ľudia mohli krížiť. :-)

Autor Slavomír St júl 27th 2022 at 10:07 pm  

Problém s tou „čistou láskou“ je, že Ryan akosi nie je „normálny“ chlap. Čo som si o tom prečítal ďalšie recenzie, je poznačený traumou, na vraždu priateľov si nevie spomenúť lebo si sám spomenúť nechce, niektoré recenzie dokonca naznačujú možnosť že ich zavraždil on sám. Teda mentálne „zombie“ ultra extra.
To by sme za „čistú lásku“ mohli označiť aj vzťah, medzi agentkou Starlingovou a kanibalom Hannibalom Lecterom z Mlčania jahniat.

Autor Adhara St júl 27th 2022 at 11:13 pm  

Mlčanie jahniat som nevidela. Čo sa týka Vtedy v lese, všetko je, samozrejme, možné, ale – bacha, spoiler – autorka to zjavne navádzala na možnosť, že Ryanových zmiznutých kamarátov zavraždila/uniesla tá nadprirodzená bytosť, ktorú tam spomínali.

Mne bol Ryan veľmi sympatický, až na tú pasivitu, kiežby také mentálne zombie ultra extra chodili aj po reálnom svete. :-)

A inak, nebol gay ani asexuál, príbeh skončil tragicky preto, že mu pomotala hlavu iná žena.

Autor Slavomír Št júl 28th 2022 at 8:30 am  

Sic mám nejaké podozrenia, že význam pojmu „normálnosť“ je veľmi preceňovaný a proti gustu žiadny dišputát.
Ale ak by hrozilo že sa tvoje romantické túžby zmenia v ochutnávku reality, tak dbaj o to aby medzi tebou a pánom mentálnym zombie, bola aspoň stena s festovného plexiskla.
https://pbs.twimg.com/media/EjLZDc3WsAYr4uZ.jpg
Pomáha to zachovaniu tej pravej čistej romantiky.
:-)
Aj preto že čím menej sa taký zombie zaujíma o sex, tým viac ho zaujímajú exotickejšie otázky, v prípade pána Lectera napríklad otázka „Ako by kúsok z nej, chutil na cibuľke s fazuľkou?“

Autor Slavomír Št júl 28th 2022 at 8:47 am  

Inak, ten kto rozpráva príbehy asi by mal mať ujasnené, kto je jeho publikum alebo aké publikum chce vlastne osloviť.
Vtedy v lese, je podľa mňa asi skôr „román pre ženy“ a „mužov“ moc neosloví.

Ako to vidíš ty, existuje nejaký rozdiel „pre ženy – pre mužov“, alebo si myslíš že „dobrý príbeh zaujme úplne každého“?

Autor Adhara Št júl 28th 2022 at 11:34 am  

Aké romantické túžby? Ja skrátka chcem mať dobrého kamaráta.

Čítal si vôbec román Vtedy v lese? Podľa genderových stereotypov mi ako pre ženy nepripadá, tie údajne chcú romantický happyend.

Ale genderové stereotypy sú nezmysel. Rovnako ako aj cieľové skupiny. Takzvané romány výhradne pre ženy sú jednoducho zle napísané knihy, ktoré z tohto dôvodu neoslovia ani veľké percento samotných žien.

Úplne každého nijaký príbeh nezaujme. Ale dobrý príbeh zaujme veľa ľudí, kým zlý menej ľudí.

Autor Slavomír Št júl 28th 2022 at 2:57 pm  

Pojem romantika je predsa omnoho širší, mal som to skôr na mysli ako romantizmus – myšlienkový, umelecký a filozofický smer.
Gender nie je aj podľa klasického výkladu niečo vrodené, ale dosiahnuté nejakou „správnou výchovou“. Spor zdá sa, už ani nie je o to či také „výchovné šablóny“ existujú, ale či majú ďalej existovať. Občas mi to pripadá ako pseudoproblém, ktorého jediným zmyslom je odviesť pozornosť verejnosti od „skutočných problémov“.
Keby existovali a fungovali romány „výhradne pre ženy“, museli by existovať aj nejaké „výhradne pre mužov“, musím pripustiť že neviem presne definovať o čom by vlastne mali byť.
:-)
Vtedy v lese som nečítal, iba recenzie. Nejak som nich zistil že má to akosi neláka. Možno ak autorka napíše nejaké pokračovanie v ktorom Ryan s prepáčením „zistí že má gule“, rozhodne sa vyrovnať sa s minulosťou a spomenúť si na to čo sa stalo jeho priateľom, tak sa na to dám

Autor Adhara Št júl 28th 2022 at 4:26 pm  

Romány pre mužov – viacero žien sa ich snažilo charakterizovať. Podľa nich by malo ísť o bojové príbehy plné chladnokrvných superhrdinov užívajúcich si kopu nezáväzného sexu. :-)

Recenzie nevedia charakterizovať štýl, ktorý má u mňa osobne obrovský vplyv na dojem z knihy. Štýl tejto knihy mi skrátka sadol. Ale áno, aj ja by som brala nejaké pokračovanie o Ryanovi, v ktorom by sa rozlúštila záhada jeho zmiznutých kamarátov. No ako som pozerala anotácie, nič také nás zatiaľ nečaká. No aj tak chcem od tejto autorky čítať aj ďalšie knihy.

Autor Slavomír Pi júl 29th 2022 at 11:42 am  

„..bojové príbehy plné chladnokrvných superhrdinov užívajúcich si kopu nezáväzného sexu..“?
Je o tom jedna scénka, v ktorej Barbar Conan na otázku Džingischána „Čo urobí muža najšťastnejším?“ odpovie „Ničiť nepriateľov, hnať ich pred sebou a počuť nárek ich žien a detí.“
Už ako pubertiakovi, sa mi na tom zdalo dačo čudné.
Conan v tej scéne je otrok, s obojkom na krku ktorý zabíja ako gladiator v aréne pre potešenie davov. V tej scéne na hostine Conana vystavujú ako nejakú kuriozitu, nebezpečné zviera, opičiaka uviazného na reťazi.
Conanov majiteľ „Ryšavý Viking“ to akosi skepticky sleduje, a v ďalšej scéne vyženie, doslova vykopne Conana na slobodu.

Vo filme nie je vysvetlený zmysel tých scénok.
Ale mám podozrenie, že ten „Ryšavec“ asi tiež pri tom poučovaní o tom „čo urobí muža šťastným“ od „nahatého opičiaka na reťazi“ a Džingischána – Hitlera, dostal asi dáky záchvat skepsy.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.