Socíkovská sklená guľa
Kde bolo, tam bolo, bol jeden socík. Ja si jeho éru síce prakticky nepamätám, skončil, keď som mala dva roky, ale jeho štýl zariadenia a tradícií sa tiahol v niektorých domácnostiach ešte celé desaťročia potom. A za socíku vianočné zdobenie vyzeralo jednoducho. Každá rodina mala zopár krabíc ozdôb, prevažne sklenených, rozličných farieb. Dopĺňali ich strieborné, krčivé strapce a reťaze, ktoré vyzerali ako jednovláknová DNA. Každé Vianoce ich členovia domácnosti všetky navešali na stromček, po sviatkoch zvešali a odložili do krabíc. Nové ozdoby sa dokupovali len vtedy, ak sa veľa starých rozbilo alebo sa niekto z domácnosti vysťahoval a potreboval vlastné.
Dnes je to inak. Bezpočet ozdôb, vkusných aj naozaj extravagantných, na nás kričí z každého výkladu. A navyše sú, potvory, už častejšie plastové než sklenené, takže keď zákazníci neodolajú, len sa im doma hromadia a hromadia, nerozbitné, takmer večné. A po pár rokoch ich začne byť toľko, že keby sme ich navešali na stromček všetky naraz, pod toľkou ťarchou sa polámu konáre. A tak sa v hlave skrsne nápad výzdoby z roka na rok obmieňať.
Ale to obmieňanie sa žiada aj z iného dôvodu. Čím je človek starší, tým viac má pocit, že tie Vianoce sú tu akosi každú chvíľu. Vlastne všetko pravidelne sa opakujúce je tu každú chvíľu, čas s pribúdajúcimi rokmi uháňa čoraz zbesilejšie. Prečo? Zoberme si päťročné dieťa. Päť rokov jeho života je všetok čas, ktorý pozná. A to opomeňme, že na prvý z tých rokov si nepamätá prakticky vôbec. Ak by si aj pamätal, stále je to málo času, ale pre neho je to všetok čas na svete. Celý jeho život! Viac času si nevie ani dobre predstaviť. No a kým v tomto veku prídu Vianoce, potrvá to celú pätinu jeho doterajšieho života. Čakať na niečo pätinu života, to je strašne veľa! Niet divu, že sa nevie Vianoc dočkať.
Ale teraz si vezmime tridsaťročného človeka. Kým po skončení Vianoc prídu ďalšie Vianoce, trvá to už iba jednu tridsatinu jeho života. Relatívne teda oveľa, oveľa kratší čas, ako pre päťročné dieťa. Pre tridsaťročného človeka chodia Vianoce rovnako často, ako keby pre päťročné dieťa prichádzali Vianoce každých dvanásť dní! Lebo keby pre tridsaťročného človeka mali Vianoce prichádzať z jeho pohľadu rovnako zriedkavo ako pre päťročného, vianočné sviatky by bývali iba raz za šesť rokov!
No a verím tomu, že stále rovnaké Vianoce každých dvanásť dní by sa zunovali aj tomu päťročnému, nie to ešte tomu tridsaťročnému. Dívať sa každú chvíľu na tie isté ozdoby začne byť otravné. Dospelý človek nadobudne pocit, že by aspoň niektoré Vianoce mali byť iné. A čím to najjednoduchšie a najistejšie dosiahnuť? Inými ozdobami!
Vrchol zlatého stromčeka (momentálne v úlohe vedľajšieho stromčeka)
Teda, ja nenabádam na bezbrehý konzum, ktorým nakupovanie hromád vianočných ozdôb určite je. Ak ste spokojní stále s tými istými ozdobami každý rok, gratulujem. Ale u mňa je kupovanie stále nových a nových vianočných ozdôbok taká moja slabosť. Aspoňže nemám iné nákupné slabosti. Na oblečenie a obuv nemíňam takmer nič. Radšej budem chodiť s dierami na šatách veľkostí dlaní, ako by ma niekto dostal do obchodu s oblečením. Ale aspoň tie ozdôbky mi nechajte. Aj tak ich v posledných rokoch radšej vyrábam ako kupujem. Až na sklenené gule, ktoré milujem. Tie si však sama doma naozaj nevyfúknem.
A tak som začala robiť jednofarebné stromčeky a s nimi ladiace ostatné výzdoby. Prvým tematickým stromčekom, ktorý sme ešte robievali spoločne s mamou, bol zlatý. Neskôr som založila červený, odvlani strieborný a nesmie chýbať ani tradičný farebný. Tieto štyri farebné variácie postupne opakujem dokola.
Odkedy mám vlastný veľký dom a viac priestoru na výzdobu, začala som pod vplyvom farby stromčeka vymýšľať aj celé vianočné témy. Zatiaľ som spravila tieto:
-
Zimný les
Pestrofarebný hlavný stromček
Ikebana s červenými bobuľami
Ďalšie červeno-bobuľové dekorácie
Prvá zima v novom dome, a prvá zima s až troma stromčekmi – aj keď dva z nich boli len vrcholce tují, ktoré som odrezala vo svojej záhrade, aby prestali rásť do výšky. Ale tri stromy, to mi evokovalo už celý les! Dojem dotvárali aj podsedáky v tvare pníkov a tiež obrovský obraz zasneženého lesa, ktorý som si tesne pred Vianocami zavesila. Hlavný stromček bol pestrofarebný.
-
Červené bobule
Na tento rok pripadol červený hlavný stromček a ja som nakúpila obrovské množstvo červených umelých bobuliek na moju handmade tvorbu. Kým ich natrvalo zapracujem do predajných dekorácií, urobila som z nich ikebany (ktoré niektoré bobule žiaľ, nechtiac znehodnotili). Pri výzdobe som neopomenula ani živé červené bobule v mojej záhrade, ktoré sa dostali do živých venčekov okolo sviečok.
-
Pod hrubou vrstvou snehu
Detail bieleho stromčeka (ako sekundárny stromček)
Vianoce u mňa trávila rodina z Írska, ktorá sneh nemáva. Chcela som im ho dopriať – či už mojím úplne prvým strieborno-bielym stromčekom, ručne robenými snehovými vločkami na viaceré spôsoby, ručne maľovanými guľami s motívmi zimných krajiniek alebo zasneženým adventným vencom. Len príroda nebola taká prajná. Celú dobu, ako boli príbuzní u nás, nepadla ani jediná pravá vločka snehu a roztopil sa aj na horách…
-
Zlaté časy
Tohtoročné Vianoce budú venované oslave minulosti so starými, ale aj rustikálne tematickými novými ozdobami. V pravidelnom cyklovaní prichádza ako hlavný na rad zlatý stromček. Nechýbajú na ňom ani na zákazku urobené zlaté srdiečka, ktoré vyzerajú ako moje nešťastne rozbité socíkovské zlaté srdiečka. Výzdobu dopĺňajú zlaté sviečky.
Ale ony zlaté časy treba chápať aj metaforicky. Naráža na ne nielen môj hlavný, ale aj jeden z mojich vedľajších stromčekov. Mimochodom, všetky stromčeky mám živé, ale tie vedľajšie nepadnú len pre parádu. Ak nemám v mojej záhradke vhodnú tuju, ktorej treba zastaviť rast, vždy sa nájde niekto, kto pred Vianocami tak či tak chce vyrúbať smrek a jeho vrcholec/vrcholce si potom vezmem ako menšie, sekundárne stromčeky. A hoci vedľajšie stromčeky spravidla len ozdobím tým, čo zostane, tento rok som si do svojej „princeznovskej“ spálne dala stromček ozdobený vo veľmi rustikálnom štýle, ktorého vrcholom boli okrem umelého osvetlenia aj skutočné sviečky. Aj keď ja som už vo svojich zlatých časoch skutočné sviečky na stromčeku nezastihla (hoci jedna z mojich najstarších spomienok je na prskavky zapálené na vianočnom stromčeku), minuli sme sa tesne. V škatuliach socíkovských ozdôb som nachádzala zájdené, staré, držiačiky na sviečky.
Hlavný stromček je vďaka vysokým stropom v mojom paláci veľký a na jeho bohaté ozdobenie mi kupenské ozdoby nestačili. Preto som, s výnimkou prvého roku, keď som ešte prekonávala dozvuky sťahovania, na každú tému vyrobila vlastnoručné ozdôbky založené na nejakom prírodnom materiáli. A rada sa ne s vami podelím – môžete si ich zakúpiť:
Vianoce červených bobúľ splodili tieto červeno-zelené sekvojové ozdôbky dozdobené, ako inak, červenými bobuľami.
Pod hrubou vrstvou snehu zase tieto „zasnežené“ borovicové šišky doplnené skutočným páperím.
A tiež ručne maľované zimné krajinky na guliach.
A na oslavu zlatých čias som zase vyrobila takéto zlaté okrasné oriešky pripomínajúce dávne sklené ozdoby s podobu bohato zdobených olív dotvorené mašličkou.
A čo vy, tiež robievate tematické Vianoce alebo aspoň jednofarebné vianočné stromčeky?
Napísať odpoveď