Prvýkrát zverejnené na Sashe.sk ? januára 2025

Tvorba. Milujem, keď sa mi pod rukami rodí niečo nové a zároveň pekné. Lenže mnohokrát na ňu nie je čas popri otravách ako je zarábanie peňazí, varenie či staranie sa o domácnosť. A ak po tom všetkom nejaký čas ostane, častokrát už nemám silu pustiť sa v ten deň ešte aj do tvorby. Tvorba nie je relax – je to drina a z veľkej časti pomerne nezaujímavá. Ale keď netvorím, tak ma zase hryzie svedomie, hryzie ma túžba mať tie výrobky hotové. A tak týmto tromi metódami úspešne presviedčam sama seba, že na výrobe dekorácií už pracujem:

1. Nakupujem materiál

Ženy vraj rady nakupujú. Mňa sa to však netýka – s jedinou výnimkou. Keď zháňam suroviny pre svoju tvorbu. Vidiac obchody pre kutilov a sezónne dekorácie sa mi rozžiaria oči, na úplné nepochopenie kohokoľvek, kto ma prípadne sprevádza. Chodím, obzerám, premýšľam, čo by sa ako dalo použiť, hľadám veci, o ktorých mám konkrétnu predstavu. Niekedy idem len po jednu-dve suroviny, no nakoniec si ich odnášam za celú tašku. A sprevádzajúca osoba kadejakými teatrálnymi spôsobmi dáva najavo, ako ju to príšerne otravuje. Ja sa však bavím. Lebo mám pocit, že pracujem na svojej tvorbe… a ani ma to veľa nestojí. Úsilia myslím, to musím zdôrazniť skôr, ako moja peňaženka začne rázne protestovať.

2. Zbieram materiál

Moje motto znie s prírodou o prírode. A preto gro mojich surovín nepochádza z obchodu, ale z prírody. Moja cesta lesom v niečom pripomína cestu obchodným domom, len prostredie je oveľa príjemnejšie a tovar je zvyčajne uložený nižšie. Ale rovnako sa teším, ak na dobrý „tovar“ narazím. A podobne reagujem aj na neočakávané objavy. Napríklad si idem po lišajník, ale tie krásne smrekovcové šišky, hoci ich mám doma ešte dosť, tu predsa tiež nemôžem nechať ležať. Alebo sa vyberiem do lesa za bukvicami, ale jejda, ono už majú v ponuke aj jedľové šupiny! Chytro ich vziať, kým sú! Z túry sa vraciam s plným batôžkom, neraz von trčiacimi konármi a príjemným pocitom, že som urobila niečo nielen pre svoje zdravie, ale aj pre svoj handmade biznis. Až na to, že sa mi nielenže nechce hneď potom pustiť do tvorby, ale ani batoh vybaliť a suroviny, ktoré potrebujú ošetrenie, hneď ošetriť…

Do tejto kategórie možno tiež zaradiť odkladanie si zbytočností. Škatuliek od všetkého možného s hmlistou predstavou, že ich premením na stavbičky do svojich krajiniek. Odkladanie roliek od toaletného papiera s tým, že z nich budú zimné stromčeky, a kahančekov zo sviečok na to, aby som si z nich raz vystrihla vločky. Čo na to, že „raz“ je v nedohľadne a materiál ma pomaly vytláča z domu. Treba byť pripravený, no nie? Vyhodiť sa to dá hocikedy, ale nazbierať v takom množstve, v toľkých verziách… presviedčam sa, že to je naozaj veľká práca.

3. Pozerám si Pinterest a iné zdroje inšpirácií

Najjednoduchšie prokrastinovanie v tvorbe spojené s nahováraním, že už predsa tvorím, je hľadanie inšpirácie. Bez nápadu to predsa nejde, presviedčam sa. Čo na tom, že nápadov k danej téme mám plnú hlavu, len sú príliš pracné. Alebo aj nie sú, ale skrátka sa mi do nich nechce. Nemohla som ich zrealizovať hneď a pôvodná energia, pôvodné nadšenie, to všetko vyprchalo. A ja namiesto toho, aby som sa prinútila oprášiť staršie nápady, tlačím do hlavy stále nové a nové ako kapustu do suda, ktorú nikto neje. A ešte je to aj pohodlnejšie ako niekam ísť! Hoci do tejto kategórie môžem zaradiť nielen prehliadanie internetu, ale aj živé výstavy a trhy. Nuž, vždy ľahšie sa pozerať, ako vyrábať, však?

Mohlo by vás zaujímať

• Pozvanie na výstavu, ktorá vás naladí na obdobie zimy
• Tipy a triky pre šikovné ruky
• Prečo tieto dekorácie vyrábam?
• Rastúúúúú alebo o hubách a dekoráciách
• Nebojujme proti biorytmom!
• Konečne vlastná dielnička!
• Tak veľa nápadov a tak málo času
• Ako vzniká román?