Petr je novinár, ktorý sa z Prahy presťahuje do rodného domu na dedine v Orlických horách. Odišiel odtiaľ potom, ako sa mu na prahu dospievania v miestnych lesoch bez vysvetlenia stratil jeho najlepší kamarát Vojta. Miestni obyvatelia ho prijmú prívetivo. Zapájajú ho do akcií, kŕmia dobrotami, adoptuje si ho aj miestny túlavý psík. Petr je však stále vo vleku minulosti. Trápia ho spomienky na dodnes neobjasnené zmiznutie. Z okolitých hôr sa plazí hmla spolu s tajomstvom. Čo sa pred vyše dvadsiatimi rokmi stalo? Čo značí starobylý rituál stavby sochy Pána hôr z prvého snehu, ktorý sa pretransformoval na zábavu pre deti? A nedeje sa v horách niečo zlé ešte aj v súčasnosti?

Zápletka zo začiatku veľmi pripomína zápletku tiež dobrej knihy Vtedy v lese. Opäť máme partiu troch dvanásťročných detí, jedno dievča, dvaja chlapci. Znova je tu neobjasnené detské zmiznutie, ktoré hlavného hrdinu, muža, máta aj v dospelosti. A hrozba, že sa nevysvetliteľné zlo opakuje. Príbeh však rýchlo nastúpi na vlastnú cestu, ktorú robí už od začiatku jedinečnou práve dedinská atmosféra. Prostredie je vykreslené veľmi dobre. Vieme si živo predstaviť túto našskú dedinu plnú obstarožného a nie vždy funkčného vybavenia domov, dedinskej nátury, babiek ochotných vyvárať chutné jedlá, a tradícií. S radosťou som zaregistrovala, že táto autorka to vie so slovami, čo sa u kníh v čítaných v originále (asi aj vinou čoraz častejšieho selfpublishingu) nevidí až tak často ako pri jazykovo vyladených prekladoch. Používa nápadité slovné spojenia. Vyvažuje rôzne roviny príbehu. Humor osviežuje text, no je jemný, nie natoľko výrazný, aby čitateľ pochyboval o žánri (na rozdiel napr. od série Mycelium, kde mi s každou ďalšou knihou pripadá toho humoru až príliš). V písaní znepokojivých, potláčaných myšlienok do zátvorky kurzívou v samostatnom riadku vidieť zreteľný odtlačok Stephena Kinga. Aktuálne dianie je pretkávané veľmi jasne ohraničenými retrospektívami. Hoci celý príbeh je prerozprávaný z pohľadu Petra, v retrospektívach nahliadame aj do hláv ďalších postáv. Tempo knihy je pozvoľné a robí z nej dobrého kandidáta na dlhé jesenné a zimné večery. Má vťahujúcu atmosféru meniacej sa prírody, aktívnych a dobre naladených dedinčanov, no pritom rastúceho tajomna a pozvoľne odhaľovanej minulosti. Jemné strašidelno vytvárajú nielen hory, ale tiež nepríjemné betónové bunkre z druhej svetovej vojny v nich.

Text sa mne osobne čítal hladko a rýchlo, hoci si viem predstaviť, že pre uponáhľaných čitateľov tam môže byť málo deja. Petr celé týždne len premýšľa, spomína, žije bežný pracovný a spoločenský život, spovedá miestnych obyvateľov a študuje kroniky, aby pochopil, čo majú pohanské rituály vykonávané na tomto území spoločné so zmiznutím jeho kamaráta. Čoskoro sleduje viacero línií svojho amatérskeho vyšetrovania Vojtovho zmiznutia. Na rozdiel od hrdinov, ktorí lietajú z akcie do akcie bez ohľadu na reálne telesné aj psychické limity, dostáva Petr stále dobre najesť, možnosť sa pokojne vyspať a spracovať zažité, a to aj ku koncu, keď začína prituhovať. Beriem to ako plus, no viem, že nie každý to tak brať bude.

Navzdory svojmu dobrému charakteru mi však Petr nejako zvlášť k srdcu neprirástol. Možno je to tým, že netrpel dostatočne, možno tým, že má so mnou primálo spoločného. Ani posmešné poznámky o ženách, ktoré si neholia podpazušie, mu nepridávali (ani ja si neholím, no a čo?). A nymfomantku Hanku, ktorá mu neohrabane nadbieha, som priam nenávidela. Sympatickejšie pre mňa vyznieva (kým sa nezlomí) drzá a vtipná Helena, Petrova a Vojtova kamarátka z detstva.

Občas ale niečo trošku zaškrípe. Ako prvé sa mi nepozdávalo, ako rýchlo Petr prijal, že sa mu deje niečo nadprirodzené, hoci áno, dôkazy sú jednoznačné. Napriek tomu by som čakala u tohto racionálneho človeka väčšie sklony k odporu a dlhšie a náročnejšie spracovanie tejto skutočnosti. Druhá vec, ktorá mi prekážala – a viac – bola, že pred vstupom do finálnej akčnejšej pätiny knihy bola gradácia preťatá. Petr, ktorý s koncom roka chytal čoraz väčšiu paniku, že začiatkom nového roka sa niečo zlé stane, zrazu neoveriteľne zľahostajnel s výhovorkou na priveľa práce. To neberiem – chápem, že nevedel, čo robiť, ale očakávala by som od neho aspoň zúfalstvo, beznádej, hrôzu, vnútorný boj, nahováranie si, že sa možno nič nestane, skrátka nejakú drámu. Úplne naprázdno vyznelo aj to, že si na začiatok januára zavolal „posilu“ na boj s tajomnou silou, lenže s „posilou“ nepodnikol absolútne nič, len sa prešiel po trhu. Vťahovanie do deja slabne a čím bližšie je koniec, tým viac má čitateľ chuť dvíhať nad niektorými vecami obočie. Zamrzelo ma aj správanie Heleny, ktoré okopírovalo správanie Hanky vrátane následnej reakcie – pritom pre dej bola táto nepríjemná scéna úplne nepodstatná. A napokon, nie každá otázka bude zodpovedaná, hoci Vojtov osud aj pôvodca strašenia v lese áno. Záverečnú pointu som však tak ľahko neprehltla, koniec vyznieva, a obzvlášť po veľmi pomalom rozbehu, trochu unáhlene. A strach? Ten som v pravom zmysle slova pri čítaní určite nepocítila, no nemusíte ma brať ako bernú mincu, ja som po štvrťstoročí čítania hororov už dosť otrlá.

Takže Šepot z lesa nie je nijako zvlášť desivý a už vôbec nie akčný horor. Je to robustná knižka pre čitateľov, ktorým nevadí pomalosť a radi sa vyžívajú v prostredí. Podľa môjho vkusu by jej nezaškodilo byť ešte robustnejšou, lepšie uzatvárajúcou niektoré záležitosti a viac prehlbujúcou témy, akými sú dospievanie a zmena vzťahov medzi kamarátmi s príchodom puberty, detské fantazijné myslenie verzus suchopárnosť dospelých. A napokon, chcelo to lepšie zaonačiť koniec. Hoci až takej otvorenosti záveru, akú mal koniec románu Vtedy v lese (a napriek tomu ho považujem za lepší) sa zase netreba obávať.

• Názov: Šepot z lesa
• Autor: Kateřina Surmanová
• Vydavateľstvo: Kalibr
• Počet strán: 472 strán
• Jazyk: český jazyk
• ISBN: 9788024281971
• Rok vydania: 2022

Mohlo by vás zaujímať

• Tri minirecenzie hororov a trilerov z lesov
• Vydajte sa na jesenné putovanie so Spoločenstvom prsteňa
• Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo Zeleného domu
• Rachel Caine: Na dně
• Shirley Jackson: Dům na kopci
• Thomas Olde Heuvelt: HEX
• Alice Sebold: Pevné puto
• Temné alebo nudné leto?
• Daphne du Maurier: Rebeka
• Nick Cutter: Hlubina