Podrobnejší obsah. Pozor, obsahuje mierne spoilery (prezradenia deja)
Apokalypsa nás zavedie do sveta 26. storočia. Nie je také, ako ste si ho predstavovali. Máme síce dlhovekosť, víťazstvo nad väčšinou chorôb, robotov a kvantové superpočítače, ľudstvo však nekolonizovalo vzdialenejší vesmír ako jeden a pol milióna kilometrov od Zeme. Dôvodom je jeho závislosť od internetu. Internet každý ovláda mysľou vďaka implantátom v mozgu a nevie si bez neho predstaviť žiadnu zábavu, prácu, spoločenský ani súkromný život. Lenže signály sa šíria iba konečnou rýchlosťou svetla. Aj na Mars letia s neznesiteľne dlhým oneskorením. Ľudstvo sa preto okrem zemského povrchu tiesni len v bezprostrednom okolí Zeme, na ktorej sídlia servery. Z nebeských telies osídlilo iba Mesiac a vybudovalo obrovské množstvo kozmických staníc vo sfére gravitačného vplyvu Zeme – takzvanej Hillovej sfére.
Zem, Mesiac… a to je z hľadiska telies slnečnej sústavy všetko, čo ľudia v 26. storočí obývajú. Zdroj: NASA
Hillova sféra je však veľmi zraniteľná. Stačil by výbuch blízkej supernovy či mimoriadne silná slnečná erupcia a všetka elektronika by podľahla. Týmto rizikom sa zaoberá výstredný multimiliardár Tennessee Hain. Muž, ktorý dal na hraniciach Hillovej sféry vybudovať ochrannú sieť z obrovského počtu špeciálnych družíc. Systém Protection Aliancy, skrátene PAL.
Bozkávali mu davy za túto službu ruky a nohy? Kdeže! Ľudia nedôverujú flotile PAL. Jedna konšpiračná teória o jej skutočnom účele predbieha druhú. Všetky medze Hain prekročí, keď nariadi urýchlenú evakuáciu celého Mesiaca. Riaditeľ partnerskej spoločnosti siete PAL si preto predvolá Johna. Tento mladý muž sa živí ako empatik – diplomat, ktorý na zmierenie nepriatelených strán používa metódu vcítenia sa do každej z nich. Johnova úloha je jasná. Presvedčiť Haina, aby prestal robiť kroky znervózňujúce verejnosť a naopak, zapracoval na tom, aby verejnosť PAL-u dôverovala.
Johna však táto zákazka zastihla v nevhodnej chvíli. Jeho životná láska mu práve dala kopačky. A to pre neho, žiaľ, ani zďaleka nebolo prekvapením roka. Johna schmatne vír bizarných udalostí, z ktorých každé prekvapenie prekonáva to predošlé. Pred skutočným účelom družíc PAL totiž blednú aj tie najodvážnejšie konšpiračné teórie z najodvážnejších…
Hain zasvätil život projektu Celestia – poslaniu darovať život všetkým ľuďom na svete. Aj tým, čo umreli. Aj tým, ktorých nikto nikdy nesplodil, lebo ich potenciálni rodičia boli predčasne zabití. V čase sa ale vrátiť späť nedá. Lenže prostredníctvom ovládnutia tajomnej vesmírnej sily, kvintesencie, je možné za splnenia istých podmienok Zem prebudovať do ľubovoľného jej minulého stavu.
Pokrok ľudstva nenastane. Kolonizácia vesmíru nepríde. Namiesto toho budú Zem a jej blízke vesmírne okolie postupne preformované do rozličných etáp dejín. V nich skupinka vyvolených na čele s Hainovou šialene-geniálnou dcérou Mary zabránia najväčším nešťastiam spôsobeným ľudskou činnosťou. Toto bude údel našej planéty až do konca jej existencie. Možno sa proti takémuto plánu postaviť? A nebude prekazenie týchto plánov pre svet väčšie zlo?
Podobnosť s inými mojimi dielami
Projekt Celestia sa na prvý pohľad v mnohom podobá, lenže aj líši od mojich predošlých prác. Predovšetkým ponúka podobné myšlienky aj archetypy postáv ako jeho „predošlé diely“ Príbeh Padajúcich Hviezd a Večnosť omylov. Má to ale svoj dôvod, ktorý sa (na rozdiel od predošlých kníh) dozvieme. Teda, sčasti sa ho dozvieme. Nezabudnime, že ide o prvý diel tetralógie, takže rozhodne nemožno počítať s vysvetleniami všetkého čudného, čo sa v knihe deje. A úprimne, niektoré z tých vysvetlení (ešte) nepoznám ani ja.
Motívom cestovania časom sa zase podobá mojej knižnej sérii Nula kelvinov. Aj tým, že ide o novátorské a pritom iba iluzórne cestovanie časom, aj tým, že dejiny vykazujú akúsi schopnosť vracať sa do svojej pôvodnej podoby. A tiež tým, že aj tu sa vyskytujú geneticky modifikované osoby. Dokonca osoby, ktoré boli popri modifikácii aj šľachtené, aby mali čo najviac želaných vlastností. Na morálny problém výroby takto upravených ľudí však Apokalypsa nazerá z iného uhla pohľadu.
Čo by ešte tento román mohol niekomu evokovať? Aha, Druhú planétu. Máme tu tiež veľmi vzdialenú budúcnosť a neočakávanú prekážku v kolonizácii vesmíru. Podstatným dejiskom sú paluby kozmických staníc a kozmických lodí s umelou gravitáciou. Apokalypsa sa ale drží viac reality i súčasného smerovania nášho poznania a technologického vývoja. Všetko ovláda virtuálna realita, stohy papiera zapadajúce prachom zo stanice Venera tu nenájdete. Svet 26. storočia tak zo všetkých mojich svetov v skutočnosti najviac pripomína svet Diamantu a cibule, mojej najdlhšej, spaceoperovskej sci-fi poviedky. Aj tu sú veľkou témou telesné problémy zo života v inej gravitácii, konkrétne mesačnej. V diele sa nájdu aj prvky Ochladzovača, poviedky, ktorá ukazuje, čo sa skutočne deje s okolím, ak by sa rýchlosť nášho plynutia času voči zvyšku sveta zmenila. A napokon, podobne ako v Nula kelvinoch, Tristodesať kelvinoch a v Úvode do teórie chaosu tu budujeme na existujúcich (za vlasy pritiahnutých) fyzikálnych zákonoch úplne nové zákonitosti umožňujúce, aby sa aj nemožné stalo možným. Dôjde aj k môjmu obľúbenému motívu – sci-fi vysvetleniu doteraz neobjasneného fyzikálneho fenoménu. Konkrétne si posvietime na temnú energiu a záhadu čoraz rýchlejšie sa rozpínajúceho vesmíru.
Nebojte sa, nie je to rovnaké!
Predošlú pasáž si azda treba vysvetliť tak, že už len vykrádam sama seba? Určite nie! Podobnosť s Príbehom Padajúcich Hviezd a Večnosťou omylov je absolútne cielená, aj tu sa však vyskytuje natoľko odlišný dej a toľko odlišností aj medzi analogickými postavami všetkých troch kníh, že Apokalypsu rozhodne nemožno nazvať „to isté, len v ružovom“. Teda, ehm, v červenom – to je totiž farba tejto série.
Ale nájdeme tu aj veľa noviniek. Napríklad nadupanosť akciou. Prvá polovica knihy sa odohrá len v priebehu jediného týždňa! Alebo úplné novinky, ktoré som vo svojich svetoch budúcností ešte nepredviedla (a dúfam, že ani nikto iný). Svojím spôsobom možno ide o tú najbizarnejšiu a najšialenejšiu budúcnosť, akú som kedy zobrazila. No na rozdiel od Druhej planéty je jej bizarnosť a šialenosť cielenejšia, nie púhym následkom primalých vedomostí v čase tvorby, ktoré chtiac-nechtiac urobili môj najstarší vydaný román vzdialený od reality.
V Apokalypse mŕtvi naozaj doslova vstanú z hrobov.
Ďalším pre mňa neobyčajným prvkom sú biblické odkazy. Ostatne, už aj názov trochu napovedá, že kniha čerpá z biblickej mytológie. Čítala som biblickú Apokalypsu alias Zjavenie Jána a v mojej vlastnej Apokalypse z nej nájdeme iné prvky než otrepaných štyroch jazdcov.
Pre tých, ktorí mali v predošlých knihách problém orientovať sa v množstve mojich postáv je tu dobrá správa – v Apokalypse vystupuje postáv výrazne menej. Tí, ktorým v mojich predošlých prácach prekážali submisívne, údajne hlúpe a od mužov závislé ženské hrdinky, sa azda tiež potešia. Máme tu hneď dve silné ženské postavy na významných pozíciách, ktoré nechcú o chlapoch ani počuť. A tí čitatelia, ktorým v mojich dielach prekážajú milostné vzťahy, sa tiež majú na čo tešiť. Z tejto témy tu toho naozaj veľa nenájdete (i keď netvrdím, že sa neobjavuje vôbec). Erotika tam však bude, aj keď zväčša len v teoretickej rovine.
Témou je aj relativita dobra a zla. Už od Granátového vesmíru sa síce snažím poukazovať na to, že svet nie je čiernobiely a séria Nula kelvinov má do veľkej miery nečiernobiele postavy. Apokalypsa však dosahuje extrém. Som naozaj zvedavá, ktoré z troch hlavných postáv budú čitatelia považovať za dobré a ktoré za zlé. Sama v tom totiž jasno nemám a ani jednej zo súperiacich strán nefandím viac než druhej.
A najčudnejšie na koniec – táto kniha silne čerpá z môjho života. Ale naozaj silne. Väčšmi, než z neho čerpali všetky moje doterajšie knihy dohromady.
Autobiografia?!
Čože?! Ide o príbeh z 26. storočia, hlavnou postavou je zase muž, navyše totálne odlišného povolania aj mentality než ja, je tam cestovanie časom, biblické odkazy… a zároveň významne čerpá z mojej reality?! Áno, je to tak. V knihe sú obrovskou mierou zastúpené prvky takzvanej osobnej mytológie – fantázií, ktoré vysvetľovali, prečo som taká, aká som. Najvýznamnejšia ženská postava je silne autobiografickou osobnosťou a poznať to na nej. Ale žiadny strach. Tá najpodstatnejšia črta môjho života – nič poriadne sa v ňom nedeje – v knižke zastúpená nie je.
Takže aké to bude?
Staré aj nové, známe aj neznáme, reálne aj fiktívne… z každého rožku trošku.
Napísať odpoveď