Knižka paradox, ktorú by sme mohli označiť za sci-fi novelu, ma zaujala svojou anotáciou – až na jej poslednú vetu. Prečo sa všade len musí montovať ten obkukaný mimozemský život? Ale požičala som si ju a neoľutovala. Spoznala som ďalšieho dobrého slovenského autora sci-fi a úprimne, pre mňa osobne lepšieho než Andy Weir. Vysvetlím.

Začiatok knihy veľmi pripomína začiatok Weirovej Poslednej šance (známej v češtine pod názvom Spasiteľ). Muž sa preberá z hibernácie v kozmickej lodi, na nič si nespomína, nevie kde je, kto je, kam letí a čo sa deje. Menom hlavnej postavy, podľa ktorej si autor zvolil pseudonym, zase pripomína knihu Marťan, kde bol tiež v hlavnej úlohe Mark. Spomenula som si aj na iného slovenského autora, Bundu a jeho Modrú anomáliu, ktorú táto knižka tiež evokuje. Ale myslím, že myšlienkovo sa jej vyrovná a štýlom ju prekonáva. Lipsky sa číta hladko a príjemne, nie je žiadny začiatočník, má pre písanie zmysel a cit. Jeho humor je jemný, adekvátny situácii a primeraný. Hlavná postava zo seba nerobí zámerne debila – to je pre mňa jedna z vecí, vďaka ktorej mi je rozprávač sympatickejší než postavy Andyho Weira.

Druhá vec, ktorá mi je sympatická, je, že si autor neodhryzol priveľké sústo a nevrhá sa do takej častej megalománie. Jeho Mark nie je starostlivo vybraným záchrancom sveta ani poslom ľudstva pri prvom kontakte s mimozemšťanmi, u ktorého by sme sa mohli nechápavo škrabať za ušami, prečo vybrali práve takéhoto človeka s takýmito vadami. A to bol presne ten problém, ktorý som mala v zmienených podobných sci-fi. Mark z Paradoxu je len náhodný okoloidúci. Teda, skôr náhodný okololetiaci. Do zápletky je vtiahnutý uveriteľne a uveriteľne na ňu reaguje. Dá sa s ním ľahko stotožniť pre jeho neznalosť situácie, neznalosť obsluhy kozmickej lode, na ktorú však nemusí siahať, jeho túžbu čo najskôr sa nečakaného bremena povinnosti zbaviť, ktorá mi pripadá ľudskejšia ako typická americká chuť sa obetovať. A ďalším faktorom, ktorý pomáha sa s ním stotožniť, je jeho chýbajúca pamäť. Vďaka tomu o ňom nevieme nič, čo by nám v stotožnení bránilo v zmysle nechápem ľudí, ktorí… majú taký a taký záujem, taký a taký svetonázor, taký a taký vkus, urobili v minulosti to a to. Aj keď ma na konci zarazilo, že spomína manželku – pamäť sa mu medzičasom vrátila a my nevieme, ako a kedy? A úprimne, vy asi prídete oveľa rýchlejšie než Mark na to, prečo má také čudné komunikačné problémy.

Aj vedecko-technická uveriteľnosť je na dobrej úrovni, hoci varovanie na začiatku knihy ma pripravilo na najhoršie. Vidieť, že ide o súčasnú sci-fi, ktorá ťaží z aktuálneho vývoja situácie, či už v oblasti umelej inteligencie, alebo rozvoja kozmonautiky. Sem-tam sa síce nájde slovíčko, ktoré by sa dalo opraviť, a dosť na vyhodilo zo stoličky, keď som si prečítala, že niečo vo vesmíre stojí. A voči čomu, preboha, to stojí?! Našťastie sa to neskôr dozvedáme, ale zišlo by sa to vysvetlenie preložiť už na prvý výskyt tejto informácie, ktorá na prvý pohľad v inak rozumnom uvažovaní autora pôsobí ako vsuvka od amatéra. Ak ale niečo podkopáva uveriteľnosť, tak je to skôr to, že ešte v strede 21. storočia hrdina spomína výlučne na hercov, ktorí hrali v 20. storočí! Ako to už býva v sci-fi nepekným pravidlom, zdá sa, že techniku síce rozvinuli, ale kultúru absolútne nie; sci-fi autori nám svorne tvrdia, že sa v budúcnosti nemáme na čo tešiť, nenatočí sa v nej ani jediný dobrý film.

Ani onen mimozemský život to nepokazil. Inteligentní mimozemšťania išli na prvý kontakt naozaj inovatívne a narobili pri tom paseku…

Väčšinu knihy zaberá rozhovor Marka s umelou inteligenciou. Akčná scéna je tam presne jedna. Celý čas to vyzeralo na poctivé štyri hviezdičky… až na záver. Ten, žiaľ, sklamal. Síce nám ukázal, prečo sa príbeh takto volá – vznikne v ňom paradox s cestovaním v čase – ale ten paradox sa už ďalej vôbec nerieši! Veľmi by sa zišlo, aby príbeh pokračoval.

A napokon som nebola veľmi nadšená z toho, že nápisy a hlášky kozmickej lode sú v angličtine. Síce to pôsobí realisticky, ale nie vždy sa mi ich podarilo z hlavy preložiť a po slovník teda utekať nebudem. Našťastie, z kontextu čitateľ pochopí, o čom boli. A aspoň sa v nich objavuje ďalší nám tak blízky prvok – program sa opätovne pýta na potvrdenie čohosi, čo je jasné, a to aj v situácii, keď je akékoľvek zdržiavanie totálne nevhodné.

• Názov: Paradox
• Autor: Mark Lipsky
• Vydavateľstvo: Tatran
• Počet strán:  strán
• Jazyk: slovenský jazyk
• ISBN: v9788022215909
• Dátum vydania: 2024

Mohlo by vás zaujímať

• Roland Oravský: Elpis
• Ted Chiang: Príbehy vášho života
• Vilma Kadlečková: Jantarové oči
• Aleš Pitzmos – Světlo pulsaru
• Ira Levin: Ten báječný den
• Tri minirecenzie sci-fi románov
• Robert Pilch: Capricorn 70
• Liou Cch’-sin: Problém troch telies + Temný les
• Richard Brenkuš: Sabotáž na okraji vesmíru
• Dan Simmons: Fáze gravitace
• Frank Schätzing: Limit