Sci-fi posunutie mierky… a nič viac? : www.adhara.sk
header image

 
 

Sci-fi posunutie mierky… a nič viac?

Zdroj: Pixabay

V tradičných sci-fi príbehoch plných osídlených planét a ľahkého cestovania medzi nimi ma už veľmi dlho zaráža jedna vec: až prílišná podobnosť takýchto svetov s tým naším, starým známym. Nemám však na mysli humanoidných mimozemšťanov ani primálo odlišností medzi naším a mimozemským živým i neživým. Myslím tým skutočnosť, že keď hrdinovia cestujú medzi planétami, sú ich zážitky až zarážajúco podobné tým, aké mali i majú cestovatelia medzi rozličnými štátmi na Zemi. A dnes si nechcem podať ani samozrejmú fyzikálnu nereálnosť takéhoto rýchleho cestovania.

Dnes si chcem podať skutočnosť, že v akejkoľvek sci-fi, ktorú poznám, sú jednotlivé planéty príliš homogénne. Tá púštna, tá džungľová, tá ľadová, tá celá zastavaná… Na každej poväčšine žije iba jedna inteligentná rasa združená pod jediným celoplanetárnym vladárom. Ak sú tam aspoň dve, ktoré sa nemajú v obľube, tak to už tlieskam. Takisto tlieskam, ak sa od seba podnebne a kultúrne ráčia trochu líšiť aspoň jej jednotlivé kontinenty. A predsa sa musím v duchu pýtať autorov: kde ste, prosím vás, niečo také videli?

Na Zemi určite nie.

Zdroj: Pixabay

Zem je jediná známa obývateľná planéta. Náš jediný príklad, jediný vzor života vo vesmíre. A predsa sa jej skoro nikto zo sci-fi tvorcov nedrží. Nemyslím ohľadom životných foriem – tých sa naopak občas držia až priveľmi. Nedrží sa jej ohľadom pestrosti. Na Zemi máme rozličné podnebné pásma. Rozličné biotopy. Rozličné krajiny, rozličné kultúry, bezpočet vzťahov medzi nimi. Kým vo Hviezdnych vojnách, Star Treku, ako i početných románoch sa obývateľné exoplanéty scvrkli na jednu krajinu natiahnutú po celom jej obrovskom povrchu: jediný typ prírody, jediná rasa, jediná mocnosť. Pestrú mozaiku Zeme dotvára až obraz množstva planét. Tie medzi sebou navzájom súperia, tie obsahujú odlišné kultúry a výzorovo odlišných obyvateľov. Presun diania do vesmíru využili mnohí autori len na to, aby sa posunula mierka. Necestujeme na koňoch ani lodiach či autách, ale na kozmických lodiach. Inak sa ale vzťahy a dianie medzi planétami až zarážajúco podobajú tomu, čo medzi sebou majú jednotlivé krajiny Zeme.

Zdroj: Pixabay

Ale na čo to všetko? Načo sme získali väčšie kulisy, keď dokonca ani ich veľkosť nevyužívame? Ozrutný kozmický priestor sme zmenšili hyperpohonom a warp pohonom, ozrutnosť planéty sme zmenšili zhomogenizovaním jej povrchu. Stačí nám pristáť na jedinom jej miestečku. Tie ďalšie tisíce kilometrov štvorcových priestoru už nestoja za pozornosť, všade je to tam rovnaké. Potrebovali sme väčší priestor na to, aby sme si z neho na ľudský spôsob spravili menší a stráviteľnejší. Ale opäť sa pýtam, prečo? Prečo nemohlo dianie zostať na Zemi? Kvôli efektnejším kulisám? Pod výstredným výzorom mimozemšťanov a úžasnými špeciálnymi efektmi sci-fi filmov sa totiž ukrýva častokrát len všedný, dobre známy a na Zemi celý v princípe zrealizovateľný príbeh.

Pravda, česť výnimkám. Sem-tam sa objaví motív, ktorý by bolo veľmi náročné, ak už nie nemožné, odohrať na Zemi. A sem-tam sa objavia aj planéty lepšie prepracované alebo také, ktoré majú svoju homogénnosť aspoň zdôvodnenú. Častým príkladom v tomto smere je Herbertova Duna, jedna z najlepších fiktívnych planét, na aké som narazila. Na to, že je celá púštna, je v nej kultúry, odlišností, zaujímavostí a problémov celkom dosť. A napriek tomu – aj tá najdetailnejšie premyslená planéta je iba žalostný zlomok pestrosti, ktorú nám ponúka Zem.

Zdroj: Pixabay

Nejaké dôvody už možno tušíte a chcete predostrieť. Iste, nemusí za tým byť len mnou podozrievaná lenivosť autorov. Napríklad už len taká skutočnosť, že ak má byť sci-fi planéta taká ohromujúco pestrá ako Zem, len jej hrubý popis by zabral niekoľko zväzkov, v ktorých by nezostalo žiadne miesto na dej. Lenže ja nepotrebujem popisy. Stačí vedieť, že planéta sa nedá charakterizovať jediným označením: zarastená, zastavaná, vyprahnutá, bojový národ, vládnuci národ, mierumilovný národ… lebo v porovnaní so Zemou vyzerá takáto homogenita naozaj krajne neuveriteľne.

Druhým argumentom v prospech jednoliatosti planét je napodiv… skúsenosť. Presne to isté, čo svedčí proti ich jednoliatosti. Áno, Zem je neuveriteľne pestrá. Ale čo iné planéty, ktoré máme dobre preskúmané? Mars je všade mrazivá červená púšť. Aj na rovníku, aj v miernych pásmach, aj na východnej, aj na západnej pologuli. Urán je všade plynný, v každej geografickej šírke len fádna hmla. Pestrosť Zeme je medzi objektmi Slnečnej sústavy zjavne výnimkou. Tak prečo by aj neznáme exoplanéty nemohli byť každá na jedno kopyto, však?

Ale dôvod prečo existuje aj tu. Pretože my sa bavíme o planétach so životom. A život Zem neuveriteľne pretvoril. Pred jeho vznikom bol aj povrch Zeme nudne jednoliaty. Ale dlhé pôsobenie a pestrosť foriem života ho prepracovala. Takže ostávam v úžase nad tým, prečo ho neprepracovala aj na vymyslených exoplanétach. Prečo je na nich vo všeobecnosti tak málo druhov. Nemajú kozmické žiarenie, mutácie? Neprebiehala tam evolúcia? V texte sa o tom zriedkakedy píše, ale pripadá mi samozrejmé – a zrejme aj autorovi a čitateľom – že áno. Akurát jej dôsledky už také zrejmé nie sú.

Zdroj: Pixabay

No a tretím možným argumentom na podporu fádnosti exoplanét sú obmedzené sily ľudskej fantázie. Scifisti ju majú síce asi väčšiu než bežní autori, ale odtiaľ potiaľ. Ak majú vo svojom príbehu niekoľko obývaných planét, nevládzu každú z nich spraviť pestrú a zároveň prudko odlišnú od ostatných. Preto medzi ne prerozdelia zo Zeme známe biotopy a kultúry. Pravda, s pár odlišnými detailmi, nech každý vidí, že je to mimozemské. Ale nezvládnu tých detailov priveľa. A azda to robia aj kvôli čitateľovi. Aj ten sa musí oprieť o čosi známe, nemôže sa stretávať len so samými novými zhlukmi hlások popisujúcimi mimozemské odlišné formy života, technológie a funkcie.

Lenže… všetkým čitateľom sa takouto taktikou nezavďačia. Poznám totiž jednu osobu, ktorá nečíta sci-fi z toho dôvodu, že ide len o pozemské prostredie s posunutou mierkou. A ona nepotrebuje čítať o súperení medzi krajinami zaobalenými do kozmických výstredností. A možno je to aj jeden z dôvodov, prečo sci-fi nie je top žáner ani pre mňa. V množstve diel sa v ňom príliš málo ťaží práve z toho nesmierneho, odlišného, našej histórii nepodobného. Ako vetva sci-fi na nalákanie mainstreamových dobre. (Ale ani toto zjavne nefunguje na všetkých.) No uvítala by som viac diel nezabúdajúcich na skutočnosť, že planéta je naozaj ozrutná. A že na veľký priestor sa toho zmestí nesmierne veľa.

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentár: 1     Upozornenia: 0

Autor Martin5 Št máj 10th 2018 at 5:20 pm  

Čítal som sci-fi, kde prvú planétu kolonizovali takto rozmanito. Skončilo to veľkým nezdarom, neustálymi konfliktami ako na Zemi. Všetky ďalšie planéty už kolonizovali monotónne – jedno vierovyznanie, jeden svetonázor, jedna filozofia (v rámci planéty, rozdielne planéty boli stále rôzne).


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.