header image

 
 

Nula kelvinov je späť aj s druhým dielom

Už to pomaly prichádza. Ďalší míľnik v mojej tvorbe. Vyšla mi v reedícii kniha a najmä vyjde jej voľné, no priame pokračovanie. Prečo až teraz?

Faktom je, že nad písaním celých knižných sérií som uvažovala už ako pubertiačka. Ako skoro každá pubertiačka – chce sa mi dodať, vidiac literárne servery aj knižné debuty. Zárodky trilógií a dokonca tetralógií z tohto veku doteraz driemu v mojej hlave. Iba niektoré moje romány sa uskromnili „len“ s námetom na jedno pokračovanie. Ani z toho však doteraz nikdy nič nebolo.

Prečo? Prečo som radšej napísala šesť nezávislých románov? Ehm, alebo pri prísnejšom pohľade päť, lebo aj medzi románmi Príbeh Padajúcich Hviezd a Večnosť omylov existujú vzájomné väzby, no zďaleka nejde o klasické pokračovanie.

Nie, nebolo to preto, že ak vydavatelia niečo vidia ešte menej radi ako rukopis úplne neznámeho autora, tak je to knižná séria úplne neznámeho autora. Keď som písala, na „vydateľnosť“ som nikdy nepozerala. No jednoducho som nikdy nespoznala dva za sebou idúce diely románu do dostatočných podrobností na to, aby som ich mohla zapísať. Nanajvýš jeden dobre a druhý tak hmlisto, že by som ho vedela opísať len pár vetami. A ako som už dávno zverejnila, kým som nemala román celý dopredu premyslený, nemohla som ho začať písať.

To sa ale zmenilo. Nielen skutočnosť, že som nemala k nijakej knihe pokračovanie. Zmenil sa aj môj spôsob tvorby. Pokračovanie románu Nula kelvinov prišlo veľmi neočakávaným spôsobom. Pre tých, čo čítali prvý a zatiaľ jediný publikovaný diel, je neočakávané už aj to, že sa nejaké pokračovanie objavilo. Veď román predsa skončil tak uzavreto!

Nuž, existencia tejto knihy bola najväčším prekvapením pre mňa samotnú.

Totiž, kým pri iných príbehoch som mala názvy a stručné obsahy všetkých dielov x-lógií premyslené ešte skôr, než som zapísala čo i len písmenko z nejakého ich dielu, pri Nula kelvinoch nie. Pri nich sa po celú dobu tvorby a takmer celú dobu zápisu zdalo, že pôjde iba o sólo príbeh. Ale potom prišiel ten zvrat. Mala som dvadsaťdva rokov, užívala som si voľno medzi po skúškovom období u starkej, bola snehová kalamita a dopisovala som Nula kelvinov. A keď som sa dostala k poslednej noci Davida a jeho lásky, keď som zapisovala Davidove myšlienky a jeho krátke zvažovanie úteku… napadlo mi, čo keby sa pre ten útek naozaj rozhodol?

Pozdávalo by sa mi to. Ostala by som dlhšie v Davidovom svete. Milujem Davidov svet. Milujem každý svoj svet, ale do tohto som sa vcítila neobyčajne silne.

Po tejto prvotnej myšlienke prišiel ľahký nástrel deja druhého dielu, jeho približný záver… a jeho odsúdenie. Veľmi sa mi páčilo, ako prvý diel skončí. Na tom som nehodlala nič meniť. Druhý diel by preto nutne musel byť len mojou súkromnou zábavou. Bez akejkoľvek šance na vydanie. Teda, niežeby sa v nasledujúcich mesiacoch zdalo, že šancu na vydanie má aspoň prvý diel… ale to je iný príbeh.

No súkromnej zábave som sa nebránila. A tak sa mi v nasledujúcom polroku zjavili útržky niekoľkých scén druhého dielu. Vrátane jeho začiatku. Ten zjavne vychádzal so situácie, že prvý diel skončí inak ako skončil. Úryvky sa mi páčili, no o ich písaní som ani neuvažovala. Až do chvíle, ako som nastúpila na magisterský stupeň do Bratislavy a nastal tvorivý boom druhého dielu!

Možno za to mohla zmena prostredia. Možno mimoriadne pozitívne reakcie na Nula kelvinov, pozitívnejšie, než na akýkoľvek môj predošlý rukopis. Možno skutočnosť, že prvý diel prijalo vydavateľstvo a ja som cez redakčné úpravy zostala prikovaná k jeho svetu. Dôsledky však boli jasné: 21. 12. 2010 som bola už taká plná pocitov a faktov o druhom dieli, že som to nevydržala a začala som ho písať. No stále som z neho poznala iba malý zlomok. Riešenie? Jednoduché. Začala som od toho, čo som mala v pamäti najčerstvejšie – rovno od štvrtej kapitoly. Tu si môžete prečítať najstaršiu zaznamenanú scénu tohto rukopisu. Potom som si dala kúsok piatej kapitoly a potom… dvadsiatej tretej. Koniec prišiel na rad ako deviaty. Začiatok tridsiaty ôsmy.

Nepísať knihu zaradom pre mňa nebolo úplnou novinkou. Takto som sa pokúšala písať už od začiatku puberty. A nikdy sa mi to nepodarilo. Nikdy. Tvorba mi zakaždým ustala a mne sa nepodarilo zaplniť chýbajúce miesta medzi scénami. No povedala som si, že za desať rokov môjho života sa mohlo v tomto smere niečo zmeniť. A naozaj sa zmenilo. Scény na seba nasadali hladko a plynulo. Takmer vôbec ich nebolo treba upravovať kvôli dopredu neznámemu obsahu, ktorý im predchádzal.

No čím viac som toho mala zapísaného, tým viac ma trápilo, že ide len o súkromnú zábavku. Druhý diel vyzeral čoraz lepšie. Nebol len naťahovaním prvého dielu, ako sa zdal od začiatku. Mal vlastné myšlienky, prekvapivé obraty, nečakané skutočnosti a odpovede na otázky, ktoré mohli čitateľom prvého dielu zostať vŕtať v hlave. Dokonca v istom momente začal pre mňa vyzerať lepšie ako prvý diel.

Lenže koniec prvého dielu a začiatok druhého boli skrátka nekompatibilné. Prvý diel nejako skončil, jeho koniec vyjde v tej podobe a je dobre, že v takej podobe vyjde.

No ako však prichádzali nové scény, nové myšlienky, zrazu som prišla na to, ako oba diely spojiť! Objavilo sa vysvetlenie, ako mohol prvý diel dopadnúť tak, ako dopadol, a súčasne dopadol úplne inak.

Od tej chvíle pre mňa druhý diel prestal byť len materiálom navyše pre fanúšikov, ale knihou, o ktorej vydaní som začala intenzívne túžiť. Aj keď mi do jej dokončenia chýbali ešte dve tretiny textu a vôbec nebolo isté, či niekedy budú existovať. Pripomínam, nikdy predtým sa mi nijakú knihu takto z fragmentov pozliepať nepodarilo. Zakaždým ma ešte pred polovicou opustila inšpirácia. Nemala som objektívne dôvody dúfať, že to bude iné. A zdalo sa, že ani nebude. Po skončení vysokej školy tvorba rukopisu povážlivo ustala. Ustala, no nezastala. Kúsoček po kúsku som do 23. 7. 2016 napokon príbeh vyskladala celý. Ide o moju suverénne najdlhšiu dobu písania knihy. Ale aspoň ilustruje, ako dlho moja kniha vzniká naozaj, koľko trvá dať dohromady celý dej. Aj pri predošlých rukopisoch prebehol takýto šesťročný proces zbierania a skladania úryvkov, kým sa mi neskompletizovali a neprišiel nárazový zápis celku. Druhý diel Nula kelvinov bol odlišný hlavne v tom, že som ho zapisovala viac-menej v reálnom čase. Čo v hlave, to zakrátko na papieri. Teda, ak mi do písania niečo práve nevošlo a ak som sa naň cítila.

A čo tých päť rokov medzi dopísaním a vydaním? Nuž, tak takéto „zdržanie“ už beriem ako samozrejmosť. Vlastne ani nie je žiadúce, aby mi kniha vyšla skôr než povedzme dva-tri roky po napísaní. Treba ju nechať odstáť a vylepšiť. Tu to odstátie trvalo dlhšie než som predpokladala. Príbeh mi dlho neindikoval, že je už zrelý na vylepšenie. A o posledný rok to odložilo vydávanie knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, ktorá si vyžiadala drvivú väčšinu môjho autorského času.

Image by Pexels from Pixabay

Porovnanie oboch dielov

Obe knihy sú zhruba rovnako dlhé, predstavujú moje dva najdlhšie románové rukopisy. Majú rovnakú stavbu – 30 kapitol + epilóg, bez prológu. Obe sú najemotívnejšie na konci, kde prídu aj najprekvapivejšie odhalenia z najprekvapivejších. Obe prebiehajú v dvoch hlavných dejových líniách, pričom v jednej hrá hlavnú úlohu David a v druhej jeho protivník Browling.

No majú aj rozdiely. Druhý diel nemá kompozičné výstrelky prvého – novinové články, dialógy bez uvádzacích viet, písanie retrospektívny kurzívou a v prítomnom čase. Má však natoľko zložitý obsah, že ďalšie ozvláštňovanie mi pripadá nepotrebné. Navyše, pár výstrelkov sa v rozprávaní objaví aj tu.

V prvom dieli došlo v priebehu jednej kapitoly k prestriedaniu scény dvakrát, v druhom je to už iba raz, takže scény sú priemerne dvakrát dlhšie. Medzi špecifiká rozprávania možno zaradiť aj to, že v druhom dieli je len absolútne minimum scén písaných z pohľadu hlavného hrdinu, čo má svoj dôvod.

Prvý diel je v prvej polovici tajomnejší, pozvoľnejší, zameraný na atmosféru a postupné odhaľovanie. Druhý diel je už od začiatku akčnejší. Máme útek, prenasledovanie, prudké zmeny prostredia. No ak sa vám v prvom dieli zapáčil Middletown, nezúfajte – aj v druhom dieli sa v ňom odohrá podstatná časť deja. V druhom dieli je všetko vygradované viac než v prvom. Je vášnivejší, šokujúcejší, logickejší, no aj odbornejší. Fyzika a biológia, tieto vzájomne pomerne izolované vedecké aspekty jednotky, v dvojke splývajú do jedného. Hlavné dejové línie sa dajú rozpliesť na jemnejšie podpríbehy, ktorých korene boli položené už v prvom dieli. Niektorým čitateľom chýbala v druhom dieli až taká miera tajomna ako v prvom, hoci tajomstiev zostáva dosť – vyjasňuje sa totiž, že na konci prvého dielu toho postavy zďaleka nezistili o princípoch fungovania vesmíru všetko. No čitateľské znalosti jedinečného spôsobu cestovania časom, ktoré prvý diel postupne ozrejmil, otvorili priestor množstvu situácií. Dialógy štvorice sú vtipnejšie, stroj času realistickejší a láska Davida a Molly ešte silnejšia, keď už všetci vrátane čitateľov vedia, o čo ide. Či skôr… myslia si, že vedia? Druhý diel totiž ukazuje, že všetko je napokon inak. A ešte inak a ešte inak.

Mohlo by vás zaujímať



Tristodesať kelvinov Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď na Adhara alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 8     Upozornenia: 0

Autor Martin5 Po feb 8th 2021 at 2:45 pm  

Super, ani som netušil, že je to v takom štádiu – ču už reediícia alebo 2. diel.

Autor Martin Ut feb 16th 2021 at 8:03 am  

Bude aj e-book?

Autor Adhara Ut feb 16th 2021 at 10:49 am  

Ešte neviem, tak ďaleko zatiaľ nie sme. Momentálne sa riešia korektúry a obálka. Ale nevidím dôvod, prečo nie.

Autor Darina Kaiprova So aug 21st 2021 at 10:56 pm  

Dobry den, nejdriv zkusim odeslat toto, pisu z mobilu a na Vasich strankach prvne

Autor Palo G. Št apr 7th 2022 at 1:30 pm  

Uz sa tesim. Kedze nemam 1. vydanie Nula kelvinov, tak aspon budem mat konecne kompletnu seriu Tvojich knih – a uz si nebudem musiet nic poziciavat z kniznice;)
Je uz znamy aj termin vydania reedicie a 2. dielu? Neplanuje sa spolocny predaj oboch dielov?

Autor Adhara Št apr 7th 2022 at 4:59 pm  

Ďakujem. Termín vydania prvého dielu je koncom apríla. Už sa tlačí, videla som snímky. :-) A druhý diel by mal vyjsť pred Vianocami. Trochu to drhne aj na tom, že nemám ešte dokončené autorské korektúry, kolidujú mi s poslednými korektúrami Súhvezdí. Spoločný predaj – neviem, Martinus dáva na dve knihy od jedného autora tradične zľavu, ale inak sme o spoločnom predaji ešte neuvažovali. Vydávanie pokračovania knihy je pre mňa nová oblasť.

Autor Palo G. Št apr 7th 2022 at 5:41 pm  

Zaklad je, ze kniha je uz v tlaci. Teda by sa uz nemuselo nic zaseknut a koniec aprila by mohol byt realny termin. Napr. kniha Posledna sanca (Andy Weir) uz „vychadza“ takmer polroka – povodne mala vyjst este koncom novembra, aktualny termin je polovica maja…

Autor Adhara Št apr 7th 2022 at 9:57 pm  

No neviem – zborník, v ktorom má vyjsť moja víťazná poviedka Spirit a Opportunity pod názvom Marťanská odysea, sa „tlačí“ už päť mesiacov. :-( Ale pri Artise sa mi to nikdy nestalo, tak hádam to bude OK.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.