• 

  Chcela som ochrániť raketoplán Discovery tým, že túto knihu napíšem až po jeho poslednom štarte.

  Príbeh sa pôvodne volal Osem hviezd Veľkého voza. Zo všetkých názvov, ktoré prichádzali do úvahy predtým aj potom, ako mi napadol tento, som sa s týmto stotožnila najviac. Aj keď je pravda, že popri Príbehu Padajúcich Hviezd by to už bolo priveľa hviezd v názvoch.

• Krátko som uvažovala o zapísaní Osem hviezd Veľkého voza nie vo forme románu, ale vo forme filmového scenára. Je to jediná moja kniha, u ktorej to prichádzalo do úvahy. Ostatné svoje rukopisy som už pred zapísaním videla ako texty. Tento zo začiatku nie. Bol silne audiovizuálny, predstavovala som si jasne podoby postáv, zábery kamier, soundtrack… Lenže scenáre som jednak vôbec nevedela písať a jednak, čo by som s tým scenárom potom robila?
• Tento román je vývojovo (nie však geneticky!) príbuzný s románom Nula kelvinov. Vývojová a nie genetická príbuznosť znamená, že hoci tieto príbehy mali úplne odlišné základy, „vyrastali“ na určitom úseku spolu a trochu sa to na nich podpísalo. Oba príbehy boli prudko aktívne na jeseň 2003. Oba pohltili ten istý rozpadnutý príbeh, nedokončenú poviedku Briggsov meteorit, pričom ale každému sa z neho ušlo niečo iné. Osem hviezd Veľkého voza získal z príbehu menej, v podstate len meno jednej postavy – Davida Briggsa a slabú súvislosť s vesmírom, ktorá sa z časti pohltenej románom Nula kelvinov úplne vytratila. Hlavné postavy oboch príbehov nesú slabé autobiografické črty. Za povšimnutie stojí aj to, že oba romány sú tzv. B verzie, teda silne modifikovanými inými príbehmi, ktoré ale zachovávajú ich pôvodnú myšlienku.
• Táto kniha má zo všetkých mojich doteraz napísaný diel najobsiahlejší soundtrack, čiže zoznam skladieb, ktoré inšpirovali jej vznik. Naznačuje to mimoriadnu zložitosť deja, myšlienok a pocitov, a zároveň ich neobyčajnú intenzitu.
• Mal mať hneď dve priame pokračovania, ktorých kvalita by však ani zďaleka nedosahovala kvalitu hlavného príbehu. Priniesli by však polopatistickejšie vysvetlenia všetkých podivných a nevysvetliteľných javov, ako boli napr. scény s Brittenom a Keirou, podivné zhody náhod (Keira bola príbuzná Spenderovej matky), homogenitu magnetických polí Zeme a planéty (vo Večnosti omylov to obídu konštatovaním „nevysvetliteľný fakt“, lenže všetko má vysvetlenie), Watsonove zvláštne sny a vidiny so šedým snehom ešte predtým, než pristál na planéte a pod. Tieto pokračovania by niesli názvy Väzenie Bajkonur a Dokončenie steny. Napokon má nepriame pokračovanie v románe Apokalypsa.
• Ide o jediný román, pri ktorom som si dopredu napísala jeho podrobný obsah. A aj tak som sa ním pri písaní prvopisu neriadila. Neslúžil totiž na to, aby som príbeh nezabudla – to neprichádzalo do úvahy, bol jedným z mojich najobľúbenejších, neexistovalo niečo z neho zabudnúť. Slúžil na to, aby dej zostal nezabudnutý pre svet aj v prípade, že by som sa ho napokon zapísať nikdy neodvážila.
• Uvažovala som, že túto knihu začnem písať v deň posledného štartu orbitera Discovery, potom, ako sa presvedčím, že odštartoval úspešne. To aby som naň neprivolala nešťastie. Napokon som ho však začala písať asi o rok a pol skôr ako Discovery vzlietol naposledy.
• Išlo o prvý a dodnes iba jeden z dvoch rukopisov, ktorý som dala niekomu čítať pred dokončením. Ale v tomto prípade len veľmi, veľmi krátko pred dokončením.
• Príbeh mal spoluautora, bývalého kamaráta Martina. On je otcom postavy Johna Higginsa a stal sa krstným otcom knihy.
• Je to jediný môj román, ktorý kedy získal literárnu cenu. A navzdory tomu má najviac negatívnych komentárov zo všetkých mojich románov. Z neznámeho dôvodu si totiž práve túto knihu zvolili za obeť autori súťaže Martinus cena fantázie, ktorí sa mi takto prišli pomstiť za neveľmi lichotivé porotcovské hodnotenia ich poviedok.
• Išlo o prvý z mojich rukopisov, u ktorého som hneď po jeho dokončení začala vyvíjať intenzívnu snahu o vydanie, pretože bol oveľa lepší než čokoľvek, čo som predtým napísala (vrátane pôvodného rukopisu Druhej planéty). Bola som presvedčená, že s ním debutujem. Samu ma prekvapilo, že som debutovala až s Nula kelvinmi a táto knižka vyšla až po nich. Bol to tiež prvý z mojich rukopisov, ktorý som začala masívne propagovať po internete. Veľa čitateľov mi však navzdory enormnému úsiliu vyvinutému v tejto oblasti nepriniesol. Až po vydaní sa s nimi roztrhlo vrece.

Mohlo by vás zaujímať

• Zaujímavosti o Nula kelvinoch a Tristodesať kelvinoch
• Zaujímavosti o Druhej planéte
• Zaujímavosti o Príbehu Padajúcich Hviezd
• Zaujímavosti o Úvode do teórie Chaosu
• Nie je prvotina ako prvotina
• Večnosť a ja
• História vzniku Večnosti omylov