Vyzerajú ako viac-menej hard sci-fi, technológie v dvoch prípadoch vysvetľujú dobre. Škoda, že na deji si nedali záležať.

Harry Harrison Planéta smrti

Jason je muž, ktorý má pri hre v kasínach mimoriadnu úspešnosť. Preto si ho najme muž menom Kerk z planéty Pyrrus, aby pre neho vyhral značnú sumu peňazí. Jason ho však prekvapí zvláštnou požiadavkou – ako odmenu chce s ním letieť na nesmierne nebezpečnú planétu Pyrrus známu ako Planéta smrti.

Ak to mal byť román pre mládež vo veku okolo 11 – 12 rokov, ktorá ešte nemá vedomosti ani úplne rozvinuté kritické myslenie, tak OK. Ako knižka pre dospelých však táto tenká klasika absolútne nepostačuje. Áno, i s ohľadom na to, že bola napísaná ešte pred letom prvého človeka do vesmíru a nad mnohým, napríklad nad predstavou, ako by človek reagoval na preťaženie 2 g (nie, to nie je ako niesť na pleciach druhého rovnakého človeka), sa dá privrieť oko. Ale už samotné tvrdenie, aká je Pyrrus strašná planéta… to nechápem, veď aj najbližšia planéta k Zemi, Venuša, je taká nepriateľská k človeku, že Pyrrus je oproti nej “čajíček”. Dobre, ani o podmienkach na Venuši sa v časoch písania knihy ešte s istotou všetko nevedelo, ale každopádne už len samotné nedýchateľné ovzdušie je omnoho horší problém ako celá armáda agresívnych a jedovatých foriem života. Mimochodom, ak existuje život na iných planétach, je samozrejmé, že pre človeka by bolo na nich jedovaté úplne všetko vrátane tých neznámych “plodín”, ktoré na Pyrruse jedli.

Ale dobre, dajme vedu úplne stranou. Planéta smrti nefunguje ani po iných stránkach. Postavy sa správajú hlúpo, nevierohodne, impulzívne, dialógy sú tragické. Nech mi nikto nehovorí, že za tri storočia si vôbec nikto nevšimol, že príroda ďalej od mesta je iná ako v jeho bezprostrednom okolí – a aj “chytrákovi” Jasonovi riadnu chvíľu trvá, kým mu to dôjde. A predstava, že na planétu, s ktorou si ľudstvo nevie dať rady 300 rokov, zrazu príde neznalý cudzinec a za pár dní všetko porieši, je naozaj nefunkčné klišé. Kojenci, ktorým sa dávajú do rúk zbrane, by kvôli absencii základov myslenia a jemnej motoriky zlikvidovali všetko okolo seba. Nechápem, prečo deti nemohli byť do tých šiestich rokov niekde chránené, veď sa vravelo, že na kozmickej lodi je bezpečne, tak prečo nie v podobnom prostredí? Až po šiestom roku má nejaký zmysel začať ich učiť čosi o prežití v miestnej divočine. Vlastne pardon, nemá, pretože najväčší zmysel by malo dať celé mesto pod kupolu a nielen okolo neho postaviť ochranný val. A nemať záložnú kozmickú loď by bola hlúposť aj na neškodnej a mierumilovnej planéte, nie to na takej, kde sa vedie dvojaká vojna. Detský ráz príbehu navyše dodáva aj to, že sa o zabíjaní častejšie hovorí, než sa praktizuje, a keď už sa praktizuje, tak bez opisu nechutných detailov. Nie je tam ani erotika (niežeby musela byť) okrem dosť šokujúcej informácie, že ani nie 20-ročná žena má 6+ ročné dieťa, čiže pyrruské dievčatá zjavne otehotnejú už zakrátko po prvej menštruácii.

Skrátka, naozaj netuším, ako sa toto mohlo stať nehynúcou klasikou. Mohlo by to ako-tak fungovať – aj keď stále s ohľadom na dobu – rozpísané na oveľa, oveľa väčšom priestore, ktorý by zaplátal najväčšie diery.

• Názov: Planéta smrti
• Autor: Harry Harrison
• Vydavateľstvo: mamaš
• Počet strán: 208
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 978-80-8268-164-5
• Dátum vydania: 2024

John Sandford, Ctein: Misia Saturn

V budúcnosti zhruba o 30 rokov sa do prstencov Saturna blíži zvláštne teleso, ktoré nepochádza z rúk ľudstva. Cieľ ďalšej dlhodobej ľudskej výpravy do vesmíru je teda jasný… Do nových vesmírnych pretekov vyrazia dve kozmické lode, jedna z USA, druhá z Číny.

Sklamanie a ľútosť, že som si túto knihu kúpila. Celkový dojem je ten, že autor chcel napísať niečo o motoroch poháňajúcich kozmické lode a postavy a dej k nim prilepil len akýmsi násilím. Všetky postavy sú veľmi, ale že veľmi nesympatické (súcitila som jedine ak s kapitánom čínskej lode), hlavný „hrdina“ Sandy je nesmierne odporný a jeho popularita absurdná. Nábor na misiu k Saturnu pripomínal film Armageddon – čím väčší mamľas a neschopák, tým lepšie, výcvik žiadny, veď načo, zdravotné vyšetrenie a príprava tiež netreba, veď ide len o najdlhšiu a najvzdialenejšiu misiu ľudstva. Nikoho absolútne nevzrušuje, že pri Saturne sú známky mimozemskej inteligencie, ktorá by mohla byť nebezpečná. Nikto sa nebojí, lebo vraj „už o nás určite vedia a nezničili nás, takže budú asi priateľskí“. To je čo za logiku? Stalkera od Strugackých autor nepozná? Nechcené ublíženie? Alebo ublíženie z dôvodu, že mimozemšťania považovali ľudstvo za príliš málo technicky vyspelé na to, aby im mohlo uškodiť, no ak uvidia, že už technologicky zvláda poslať výpravu k Saturnu, zmení im to pohľad?

A čo si vlastne tí, ktorí misiu pripravovali, mysleli, že budú posádky robiť, až sa k Saturnu dostanú? Nepripravili ich na mimozemské stretnutie vôbec nijako. Namiesto toho treba riešiť „vážne“ otázky, ako kamery, sex, vizáž moderátorky, hudobné nástroje a zase sex. Problémy, ktoré boli pri ďalekých kozmických misiách predpokladané už dávno, postavy objavujú až teraz, aby im autor dlhú vesmírnu cestu spestril. Keby mimozemšťania nepripravili pre ľudstvo červený koberec, mohli by po celých tých náročných vesmírnych pretekoch v Saturnovom prstenci akurát tak bezmocne zalamovať rukami. Príbeh je taký plný snahy o komerčnosť, že nemá s hard scifi prakticky nič spoločné. Až na ten popis pohonu, no.

Pozor, spojler!

A napokon, rozuzlenie toho, čo sa to pri tom Saturne nachádza a načo to slúži, je úplne na hlavu. Mimozemská čerpacia stanica? To ako vážne? Medzihviezdnym lodiam sa oplatí spáliť extrémne množstvo paliva, aby spomalili z relativistickej rýchlosti na nizučkú obežnú rýchlosť Saturna, tam dotankovali a zase spálili extrémne množstvo paliva, aby sa opäť rozbehli? O zmene kurzu ani nehovoriac?

Koniec spojleru.

Neodporúčam.

• Názov: Mise Saturn
• Autori: John Sandford, Ctein
• Vydavateľstvo: Omega
• Počet strán: 688
• Jazyk: český
• ISBN: 978-80-7390-675-7
• Dátum vydania: 2028

Daniel Suarez: Gravitace

Mladý geniálny fyzik Jon Grady nájde spôsob, ako poraziť gravitáciu. Jeho laboratórium je však vzápätí napadnuté a on je unesený agentúrou pre kontrolu technológií (AKT).

Zo začiatku to vyzeralo ako náročný, nadupaný technotriler, žiadne oddychové čítanie. Už od prvých strán sa autor pokúša odradiť čitateľa podrobným vysvetlením princípu, ako funguje tá jeho antigravitácia. A úplne zbytočne, pretože v knihe sa začne vyskytovať čím ďalej, tým viac, totálnych blbostí a nelogizmov, ktoré sa neunúva vysvetliť vôbec. Do strany cca 100 to bolo celkom dobré, síce náročné, ale aspoň uveriteľné. No potom autor uvrhol hrdinu do takej beznádejnej situácie, že mu z nej musel pomáhať rádoby vedou, v skutočnosti ale kúzlami a čarami. Ako vysvitne v závere, celé fungovanie AKT je nezmyselné, pretože nech by mala hocijaké technológie (a niektoré sú teda echt pritiahnuté za vlasy), tak suroviny niekde získavať musí a ten satelit na obežnú dráhu tiež musel odniekiaľ štartovať. Je úplne absurdné, že svet ovládajúca agentúra sa celá ukrýva v jedinom podzemnom mrakodrape, navyše autor si sám odporuje – veď tie technológie mal aj vo svojom väzení, Hibernity. Členka AKT, Alexa, výsledok génovej manipulácie, je napriek tvrdeniam o jej genialite tupá ako tágo, ale ak ju riaditeľ AKT vnímal ako taký zázrak, neviem, prečo ju nenaklonoval a prípadne ju aj geneticky nemodifikoval, aby vyhovovala jeho potrebám. To, že sa v UI bez akéhokoľvek vysvetlenia zrodia ľudské city, nechávam radšej bez komentára… Výpočtom chýb by tu človek zabil aj niekoľkonásobok takéhoto komentára, tak to už len zhrniem: začiatok sa celkom dal, ale ku koncu čím ďalej, tým absurdnejšia somarina. Akoby po celkom sľubnom úvode prebral písanie iný, oveľa menej vzdelaný autor odchovaný na lacných a nezmyselných akčných filmoch.

• Názov: Gravitace
• Autor: Daniel Suarez
• Vydavateľstvo: XYZ (CZ)
• Počet strán: 480
• Jazyk: český
• ISBN: 978-80-7597-659-8
• Dátum vydania: 2020

Mohlo by vás zaujímať

• Recenzia – Andy Weir: Posledná šanca
• Recenzia – Mark Lipsky: Paradox
• Roland Oravský: Elpis
• Ted Chiang: Príbehy vášho života
• Juraj Kotulič Bunta: Modrá anomália
• Tri minirecenzie románov s nerealistickými postavami
• Tri minirecenzie poviedok o cestovaní v čase
• Ira Levin: Ten báječný den
• Tri minirecenzie sci-fi románov